MYŠLIENKAMI SI TVORÍME SVOJ SVET
Nikdy to nebude jednoduchšie, my musíme byť silnejší.
Prečo potom potrebujeme zažívať BOLESŤ a UTRPENIE?
Ľudia sú duše, ktoré si pre život na Zemi vybrajú hmotné telo a Zem je ako škola s prísnymi nárokmi na tieto duše. Každú dušu čaká učebný plán, v ktorom bolesť a utrpenie predstavujú učiteľov. Nikto na zemi neunikne bolesti srdca, pretože sa zdá, že bolesť je charakteristickým znakom ľudstva.
Pokiaľ sa zamyslíme hlbšie, bolesť môže byť BOŽOU MILOSŤOU v prestrojení. Bolesť totiž pokúša naše presvedčenia a často sa k nám vkradne a uderí, keď to najmenej čakáme. Budeme vzory optimizmu ako jeden muž, ktorý nazval svoju autobiografiu o živote s parkinsonovou chorobou – Šťastný muž? Alebo dovolíme nepriazni osudu, aby nás zdrtila?
Vždy MÁME NA VÝBER. Každý sám za seba. Vždy môžme začať pracovať na sebe a z role obete prevziať zodpovednosť do vlastných rúk a stať sa TVORCOM SVOJHO ŽIVOTA.
Jedine kto to nedokáže sú leniví ľudia, tí ktorí sa rozhodli odovzdať svoje šťastie do rúk niekoho iného. Sú to ľudia, ktorých možno aj ty poznáš. Často šomrú, sú negatívni, nahnevaní, žiarliví, manipulujú a stále sa im niečo nepáči, za všetko vinia ostatných a vonkajší svet a okolnosti len nie seba. Možno sme boli tiež jedným z nich.
Avšak utrepenie a choroby nám prišli ukázať cestu z hlavy do srdca. Kto si poznanie, ktoré každá choroba, či už fyzického alebo psychického tela zoberie k srdcu a následne sa poučí, pochopí, že ZDRAVIE JE DAR. Je to najväčší dar, ktorý máme a preto všetko, čo v živote robíme by malo byť s nami v súlade, aby zdravie mohlo následovať. Všetko je totiž prepojené, ako dnu, tak aj von. Každá choroba začína v hlave, myšlienkami a každá choroba sa dokáže naším vedomím poliečiť.
Vďaka bolesti môžeme objaviť svoju silu, ktorá nám pomáha rásť a uvedomiť si, že sme duchovné bytosti s OBROVSKOU MOCOU. Všetko, čo sa nám v živote deje, je pre naše najvyššie dobro a pre dobro celku. Ak túžime dostávať, najskôr sa musíme naučiť dávať. Ak túžime po láske, najskôr musíme nájsť cestu do svojho srdca a tam sa skutočne ukotviť. Následne naše činy a život, ktorý máme to budú odzrkadľovať.
Čím viac sa človek ľúbi, čím viac si váži svoje zdravie a pokoj v duši, tým viac miluje život a tým viac sa to odzrkadľuje v jeho vonkajšom svete a živote aký vedie, aký si tvorí.
Pár rokov dozadu, stojím na brehu oceánu niekde vo východnej časti Indie a pozorujem východ Slnka. (úvodná fotka článku) MILUJEM východy Slnka, vždy mi pošepkajú aký krásny je život, koľko krásy naša Zem nám ukazuje. Každý východ slnka je pre mňa magický zážitok.
Niekedy mi stečie aj slza, ktorú si jazykom utriem a v zápätí sa usmejem na oblohu, na maminu.
V roku 2017 odišla do nebíčka, lebo nestihla včas rozpoznať, že jej telíčko je v nerovnováhe a nahromadené emócie z jej nie úplne ľahkého života ostávali do vnútri až sa premenili na rakovinu. Mala málo času pre seba, sedavá práca, nesprávna strava a emócie, ktoré dusila v sebe. Napriek svojej obrovskej dobrote, nemala šťastie na mužov.
Jej telo zničila rakovina prsníka a lymfatických uzlín. Nikdy na to nezabudnem ako to vyzerá, keď sa človek mení v priebehu pár mesiacov na niečo, čo nie je. Moja mamina bola pre mňa ten najvzácnejší a najmilší človek na svete. Milovala život, záhradu, chalupu, priateľov a napriek všetkým ťažkostiam, vždy rozdávala lásku a smiech a bojovala o dych do poslednej chvíle.
Jej odchod bol pre mňa to najhoršie, čo som kedy zažila a s čím som sa musela vyrovnať. Prijať, že tu nie je a poďakovať, že tu so mnou bola. Viem, že ak by som pokračovala v smútku za ňou, ochorelo by aj moje telo. A to by určite nechcela ani ona. Je ťažké pustiť smútok za človekom, ktorý vám dal život a ktorého ste najviac milovali, s ktorým ste sa vždy smiali až vám tiekli slzy. Avšak, život ide ďalej a nemá zmysel dlhodobo žiť v smútku.
Je to proste tak. Rodíme sa, prežijeme si tu nejaký čas a zomrieme. Je to SAMSARA. Tak ako deň strieda noc, choroby strieda zdravie, život strieda smrť. Vďaka šamanským medicínam viem, že po smrti existuje ďalší život. Je tam svetlo, ľahkosť, harmónia. Ukázala mi ho mamina, keď som sa odvážila sa zúčastniť jednej z ceremónii s babičkou (tak volajú medicínu, ktorá nám dokáže ukázať aj iné svety).
Na ceremóniu som išla 2týdne po tom ako mamina odišla. Veľmi som chcela vedieť, či je v poriadku, či už netrpí. A tak strach vystriedala túžba po stretnutí s ňou. Stalo sa. Videla som ju v svetle a v ľahkosti.
Odovzdala mi správu, bola stručná, ale veľmi silná. A bola presne o tom, čo som už spomenula. Všetko je samsára, narodíme sa a zomrieme. Život je krátky, uži si ho čo najviac s radosťou. A potom zmizla. Slzy mi tiekli v tú noc po tvári ako dážď a zároveň som bola vďačná za to, že som ju videla opäť krásnu, bez utrpenia.
Prečo to tu píšem?
Možno preto, aby ak to niekto číta, mu to pomohlo vážiť si každého dňa a urobiť zo starostlivosti o seba prioritu číslo1. Kým je čas.
Mamina mi nepriazňou svojho osudu odovzdala veľký odkaz. Bol to jej osud? Mohla to zmeniť? Určite áno, keby mala na seba viac času. Keby vedela počúvať svoje telo, emócie, dušu. Keby poznala vzácne informácie, ktoré teraz poznám ja, lebo ich študujem a aplikujem do praxe. Keby vedela svoje génové kľúče a poznala svoje tiene ako aj dary, aby mohla viac dôverovať životu. Keby našla cestu ako mať viac času. Keby,…..
A tak jej často krát ďakujem za všetko. Za všetku jej bezpodmienečnú lásku, humor a múdrosť. Aj za to, že mi ukázala ako nechcem žiť a že je zo všetkého najdôležitejšie počúvať svoju dušu, dávať emócie zo seba von a žiť spokojný a radostný život.
Je vskutku podstatné, ak túžime neochorieť, naučiť sa počuť svoju dušu rozprávať a vedieť vnímať svoje telo, ktoré k nám prehovára každý deň a hovorí nám presne, čo potrebuje. Čo mu robí dobre a čo nie, čo ho dáva do rovnováhy a čo naopak mu škodí. Cez telo k nám komunikuje naša duša. Ak sme odpojení od tela, nedokážeme ju počuť. Joga nám ukazuje cestu do tela – naspäť k sebe.
Vraj cez utrpenie sa očisťuje duša. Jej dušička už je čistá a ja verím, že svoj ďalší život v novom tele bude žiť v úplnej ĽAHKOSTI a RADOSTI a zdraví… a možno sa už tak deje.
Svoj smútok za ňou často krát premieňam na VĎAČNOSŤ, že nám bolo dovolené kúsok cesty životom spolu kráčať. Mala som a stále budem mať tú NAJLEPŠIU MAMU POD SLNKOM.
Všetky maminky sú vzácne bytosti.
Sú to anjely, ktorí nás prišli na Zem strážiť a dať nám všetko.
Váž si tú svoju, najviac.
Venuj jej čas, kým ju ešte máš.
Prajem všetkým, nech tiež nájdete v bolesti a utrpení len to dobré, čo vám ukáže tú správnu cestu k vašej POZITÍVNEJ ZMENE.
Je 5:45 ráno, čas na jogu.
Namasté
s láskou
Deni
