Jednoznačne to druhé.
Ani by ma nenapadlo unikať z miesta, kde mi je dobre. Ale keď už to miesto ovplyvňujú vonkajšie vplyvy ako je zima, masky cez ústa, chemické látky do tela, nemožnosť prevádzkovať čerstvo postavené jogové štúdio z úspor, ktoré sa nedajú už doplniť, a tak ďalej…
Tak moja duša presne pred mesiacom a jedným týždňom mi začala šepkať: …. veď si dopraj opäť teplo a seba~liečenie, uvolnenie, relaxáciu mysle, čas na svoju jogovú prax, ktorá sa rokmi predlžuje na pár hodín ráno, lebo život sa deje teraz… a nové poznania a životné pravdy a smerovanie akým túžime žiť sa deje hlavne, keď odpojíme myšlienky ako také, ktoré sú plné projekcií a dramat… sem tam komédie aj tragédie.
Aj preto je skvelá investícia do seba napríklad navštevovať hodiny jogy ~ momentálne online napríklad vďaka kvalitným lektorom cez jogové online balíčky, ktoré nájdeš na www.jogasrdcom.sk.
Alebo vďaka jogovovým pobytom, ktoré zdielam na tejto stránke a už dva sú vonku, a tak sa môžme spolu tešiť na tradičnú jogu, naladenie na seba a oddych v prírode.
Ak by to zas nebolo možné, tak sa buď presunú alebo sa niečo vymyslí. Ale ja cítim, že už možné budú, pre tých, čo sú zdraví a budú mať chuť sa ich zúčastniť bez masky a strachu.
~
11.-13.6. 2021 ~ oddychový jogový víkend s deni ha v Surya Centre, Moravské Lieskové
9.-11.7. 2021 ~ vesmírny relax jogový pobyt s muzikoterapiou a koncertom Juju Planet Dub v Lesnej Záhrade, Hrubý Štúr pri Senci
~
Či zažívame v živote drámu, komédiu, romantiku alebo horor je výhradne naša voľba.
Boli obdobia a možno ešte aj budú, kedy som prežívala ťažké chvíle. V detstve to bolo náročné, bolo veľa kriku a bitky, než rodinnej pohody. Napriek tomu si nesťažujem a som vďačná za svoje detstvo bez mobilu a internetu. V dospelosti, ako som vyletela do sveta v 18 tich to bolo tiež zaujímavé.
Najťažšie životné obdobie bolo snáď, keď som videla moju najvzácnejšiu bytosť pod slnkom – moju maminu, odchádzať pod desivým vývojom rakoviny. Nočné mory ma prenasledovali rok, vďaka regresnej terapii skvelej kamarátky a terapeutky Katky mi to prestalo. (odporúčam ju každému, kto sa nevie pohnúť vo svojom živote ďalej, či prežíva smútok, strach, rôzne iné nedorozumenia vo vzťahoch k partnerovi, deťom, rodine…nájdeš ju na fb ako ~ KATARÍNA LUMINA sprievodkyňa na ceste k sebe
Potom pár krát na kratšiu chvíľu, keď som sa vybrala nesprávnym smerom, sa mi podarilo spoznať na krátku dobu, čo je to stav úzkosti, depresie.. Pričom asi najväčšia očista a následné prebudenie ma stretla minulý rok po návrate z panenskej prírody v Thajsku.
Nikdy nezabudnem na to obdobie, 5mesačnej temnoty duše, ktorá mi ukázala toľko veľa a som za ňu veľmi vďačná.
Som rada, že som ju prežila bez väčšieho poškodenia svojho fyzického zdravia, lebo keby to trvalo do dnes, tak netuším, kde by všetky tie smutné emócie a stavy úzkosti a strachu zanechali dopad. Našťastie každú depresiu vnímam ako očistec.
Jeden môj múdry učiteľ hot yogy, pochádzajúci z Holandska, žijúci v Cambridge mi na to povedal, že mi blahoželá. Bol veľmi rád, že som svoju depresiu, v ktorej moja myseľ už nevidela zmyseľ tu ďalej fungovať, lebo bola úplne odpojená od svojho zámeru, čo túži žiť, povedal…že aj on zažil pár období temna. Posledné silné mal okolo 40tky, kedy mal sto chutí zobrať svoj potápačský výstroj a ostať pod vodou.
Neurobil to, prebral sa k životu a pochopil. Povedal mi, že mu to zachránilo život a mnohé roky trápenia a utrpenia, že je to taká skratka…. 🙂 uznávam, pre niekoho sa môže zdať trošku drsná, ale pre tých, čo si prešli svojou transformáciou, či už vyliečením sa z ťažkej choroby, alebo prebratím z kómy, či znovu oživením po dlhom čase v smútku je jasné o čo ide. A napriek ťažkým chvíľam sú veľmi vďační, že to dali a že pochopili.
Každé smutné obodbie v našich životoch, nech je akékoľvek silné je taka naša malá smrť (ega) a znovuzrodenie seba samého v lepšiu, spokojnejšiu a zdravšiu bytosť.
Každá temná noc duše je očistec a ušetrí nám v končenom dôsledku tak vzácny čas, ktorý sa každému v živote odrátava rovnako.
Samozrejme nie každý vidí svoju tragédiu ako očistu, niekto padne do role obete a ostáva v depresii roky, či celý život.
Takýchto ľudí viete ľahko rozpoznať, na všetko šomrú, závidia, starajú sa do života ostatným, posudzujú, prekrúcajú, projektujú svoje myšlienky prekrútenou formou a snažia sa vinu zhodiť na ostatných ľudí, či okolnosti.
Kopec ľudí žije v depresii ani o tom nevie. Žijú, lebo musia, lebo nemajú na výber a čakajú kedy bude koniec.
Čo je pre mňa vždy veľmi smutné vidieť, lebo život je tak vzácny seriál na pokračovanie, na to, aby sme ho prežili v nevedomí, bez vďačnosti za maličkosti, za naše telo, zdravie, rodinu, priateľov, za čistý vzduch, či vodu, či strechu nad hlavou.
Každopádne, tie všetky príbehy potrebujeme zažiť, aby sme sa posunuli o úroveň vyššie.
Ale kam? O akú úroveň? (čudné slovo)…inak povedané, aby sme cítili, že naša duša žije svoj zámer a pomaličkými krôčkmi ho napĺňa, aj keď niekedy o tom ani sama nevie… väčšinou len jednoducho je a koná…..lebo to nie je plánované, ono sa to samé deje…
…a deje sa to každému človeku, ktorý je v HARMÓNII sám so sebou, ktorý napriek zlyhaniam, životným stratám a iným vonkajším súčasným, budúcim aj minulým situáciam sa rozhodol ďalej žiť svoju pravdu a nezatvoriť srdce (ochranným obalom).
Keď sme v súlade so zámerom, s akým sme prišli na túto Zem, tak k nám vesmír komunikuje cez rôzne symboly, synchronicity, znamenia, náhody,….
Samozrejme deje sa to len vtedy, ak to dokážeme vnímať, ak je myseľ natoľko v pokoji, že to dokáže spracovať správne. Hoci aj nesprávne je správne… Všetko ako vnímame seba, ľudí okolo a svet je len odrazom nášho vnútra.
Niekto cestuje do sveta, lebo uniká, potrebuje si oddýchnuť, lebo túži vypnúť na dovolenke, užiť si pár dní pod slnečníkom na pláži, či inak…
Niekto cestuje, lebo vníma svoju cestu ako cieľ, lebo ho to napĺňa radosťou a plnohodnotným prežívaním prítomnosti.
Niekedy cestujeme do sveta, lebo milujeme spoznávať život aj inak… lebo možno milujeme život sám…
Niekedy cestujeme, aby sme znovu našli cestu k sebe a posilnili svojho ducha, ktorý už vie presne, čo túži žiť.
Niekto cestuje, lebo …každý podľa seba.
A keďže aj naše túžby sa vyvíjajú postupne, ako spoznávame svoje potreby pre zdravý a naplnený život cez rôzne príbehy, tak potom je prirodzené, že ŽIVOT JE NEUSTÁLA ZMENA.
Ak zastaneme, stagnujeme, ak dlho stagnujeme, nežijeme.
Ak nežijeme, ochorieme a na konci života si to budeme vyčítať alebo odídeme v strachu domov.
Pričom náš ďalší domov je svetlo a harmónia a netreba sa ho báť…len v ňom už nebudeme mať telo, ale vedomie ostáva. Je to ťažko pochopiteľné myslou, niečo, čo neexistuje v slovách a nemá to logiku, ale len je.
O joge sa píše, že je to vlastne učenie ako sa oslobodiť od utrpenia a projekcií našej nikdy neutíchajúcej mysle.
Taktiež je známe, že joga nie je od toho, aby sme sa zmestili v lete do plaviek, 🙂 ..to ma vždy pobaví…ale joga je učenie, ktoré nám ukazuje cestu, ako jedného dňa, keď príde čas na zmenu – keď príde čas odchodu, tak aby sme odišli v pokoji a spokojní domov….a v duchu si povedali, že ten náš život stál za to.
Joga je veda o duši.
Joga je zjednotenie vedomia v srdci.
Keď som začínala cca 10rokov dozadu s jogou, tak som ani len netušila, čo všetko v sebe ukrýva…tak ako netuším teraz, čo ešte mi odhalí, ak sa jej budem pravidelne naďalej venovať a budem mať na ňu ~ na seba čas.
Samozrejme ma baví ju aj zdielať s ostatnými, ktorých baví moje zdielanie. Avšak dlhé roky som viac učila a cítim, že je čas vytvárať viac času pre jogovú prax pre seba. Aj známy učiteľ Iyengar raz povedal, že jogový učiteľ by mal 3x viac času tráviť svojou praxou, než koľko času učí ostatných.
Po rokoch celkom akčného manažovania jogového štúdia, či už pri jeho vytváraní alebo následne jeho znovu oživení, cítim, že mojím snom už nie byť manažérom, učiteľom, marketingovým zdielateľom, atď…
Áno marketing tvorím rada, baví ma zachytenie momentu, emócie do fotografii a následné zdielanie pre ľudí, ktorých by to mohlo inšpirovať. Baví ma tvoriť. Baví ma žiť slobodne a bez strachu a obmedzení. Priala by som to každému.
A tak sa stáva pre mňa prioritou číslo jedna, mať na seba čas, mať čas žiť jogu mimo podložky ako aj mať čas transformovať svoje telo a teda aj ostatné na podložke cez asány, pranajámu, meditáciu.
Vesmír nikdy nepraje ani nerobí nič, čo by nebolo v súlade so všetkým.
V súčasnej dobe viac ako kedykoľvek predtým je cítiť ENERGIE a VIBRÁCIE ľudí, miesta, a vlastne všetkého, svojho tela, svojej mysle….mysle iných…… ale to by bolo na ďalší blog…. stačí, keď o tom vieme a dokážeme to vnímať a chrániť sa, nepodľahnúť projekciám iných ľudí, či systému, o tom ako by sme mali žiť.
Aj príroda nás mnohému učí. Mne ukázala za posledné dva roky dosť veľa. Vďaka trom jogovým pobytom v Thajsku a ďalším asi 30tim za posledné 3roky na Slovensku..plus mínus… vnímam dôležitosť bytia v prírode, čo najviac ako dosť podstatné. Krátku video dokrútku z posledného jogového pobytu na Koh Phanagne nájdeš na mojom youtube.
Od prírody sa môžme učiť, ak sa dokážeme naladiť na jej cykly, na ročné obodbia, na jej pohyb aj nepohyb, na ňu. Napokon, veď sme jej súčasťou. Aj my sme príroda.
Príroda si vždy nájde cestu, ak ju ľudská tuposť nezastaví a nezačne tam stavať obrovské shopping malls, parkoviská, cesty, dialnice, továrne, veľké budovy s veľa ľuďmi v priestore meter x meter bez možnosti otvorenia okna a stále sa pozerajúcich do počítača.
fuuuuu…až mi je smutno a ťažko, keď toto píšem. Napriek tomu to neodsudzujem a som rada, ak v tom niekto nachádza potešenie, len pre mňa osobne je to neprípustné takto žiť. Ohrozilo by to moje zdravie a to si nedám nikomu zobrať ani za milión eur, ani za dva!
Vyskúšala som si to kedysi dávno, dala som tomu dva pokusy sa takto zamestnat, vydržala som max. 3dni vo veľkej spoločnosti ako Henkel ci Slovenská sporiteľna.
Vtedy moje telo okamžite išlo do pocitu vypnutia, strachu, depresie. Prečo? ….lebo cez emócie a reakcie tela k nám prehovára duša… koľko skúseností potrebujeme zažiť, aby sme to pochopili a počúvali ju, prípadne ignorovali, čo sa následne časom prejaví na nespokojnosti, disharmónie, choroby….? Samozrejme nie každý človek je takto citlivý a sú ľudia, ktorým takéto žitie jednoducho vyhovuje. Aj to je správne.
Každý podľa seba.
Jediná vec, na ktorej by malo každému jedincovi záležať je osobné šťastie a pocit zdravia, slobody, času na svoje koníčky aj na koníček, ktorým môže byť aj práca pokiaľ dlhodobo k tomu smerujeme.
Často krát však vidím, že ľudia vymieňajú svoj čas za peniaze veľa rokov, až zabudnú, čo je skutočne dôležité. Zrazu sú bohatí, majú obrovské domy, autá, v každej izbe jedna telka, kopec jedla v chladničke, možno dve dovolenky ročne, úver na splatenie toho všetkého blahobytu a nie su naplnení. Nevyžaruje z nich ľahkosť, prajnosť a radosť.
Týmto takéto bohatstvo neodsudzujem, len v ňom nevidím zmysel, a vidím ľudí, ktorí ho majú a akosi inak vnímajú, čo je v živote skutočne dôležité.
Jedinou prácou, ktorou môžme trvalú radosť docieliť je predovšetkým taká práca, ktorá neoobohacuje len nás, ale robíme ju srdcom aj pre ostatných. A tak mi trvalo roky takú nájsť, až sa našla. Mojou prácou je joga, je zdielanie vedomostí, ktoré nadobúdam na svojej ceste. Často krát musím aj pár rokov našetriť, aby som si mohla vycestovať na kurz hatha jogy do Indie, či ašrámu v Thajsku, kde naposledy 3mesačná jogová prax v tradičnej tantra jogy (+ ajurvéda) mi snáď zmenila život. Aj vnímanie jogy ako takej.
Tradičná tantra joga má rôzne formy, túto ktorú som spoznala ja a bola priamo zdielaná žiakmi Guru Bhagavana…… je skutočne výnimočná. Bude mi cťou ju s vami zdielať na jogových pobytoch doma aj vo svete ako aj na workshopoch v našom štúdiu JOGA SRDCOM v Banskej Bystrici.
A tak už len na záver dodám, že keď všetci budeme spokojní tam kde práve sme a budeme následovať bez strachu volanie svojej duše, tak ten Raj na Zemi, ktorý okolo nás skoro všade je, bude viac žiariť, než celý momentálne trošku dosť chaotický celý ekonomický a neviem aký …..ický systém. A pokiaľ ten raj nevidíme, tak možno sme na nesprávnom mieste alebo sme presne tam, kde máme byť, aby sme niečo nové pochopili a posunuli sa na svojej životnej ceste za poznaním ďalej.
Všetci môžu žiť hojnosť. Pričom hojnosť nemusí znamenať niekoľko 00000 na účte. To vôbec nie, hojnosť je, keď máme dosť pre seba a čo máme naviac môžme obdariť slabších alebo niekoho, kto nemal také šťastie si kráčať za svojimi snami. Hojnosť je, keď dýchame čistý vzduch, máme prístup k ZDRAVEJ STRAVE (tá rovnako ako aj vzduch a voda očisťuje naše telo, myseľ, vedomie), keď sme obklopení krásnymi úprimnými ľuďmi, s ktorými môžme spolu tvoriť a hrať sa.
Hojnosť je každé ráno, keď sa zobudíme a sme na žive.
Hojnosť je sloboda.
Slobodu si nosíme vo svojom srdci, len niekedy na to zabudneme a necháme si ju dobrovoľne zobrať, ani nevieme ako a podľahneme strachu a radšej ostaneme s prúdom, než aby sme následovali volanie svojej duše.
Hojnosť je život sám.
Tak nech sa prepája, čo prepojiť sa má.
Nech sa správni ľudia stretávajú, čo už sa dávno deje a vždy dialo, len teraz to začína byť silnejšie a poznatelnejšie, kto má akú energiu, ako rozmýšľa, ako má či nemá otvorené svoje SRDCE… na akej ,,úrovni,, či je tam strach alebo láska..
Od toho sa všetko vyvíja ďalej… život každého človeka, kde je, s kým je, ako je…je len odrazom vývoja svojho vnútra….. to je celé. Niekedy až moc jednoduché na to, aby sme to dokázali vidieť.
A tak všetkým prajem, nech si malujú život podľa svojich predstáv.
Nech milujú maličkosti, seba a ostatných, ktorí za to stoja.
Nech sa chránia od nevedomosti, strachu a projekcií mysle iných ľudí.
Nech je čo najviac šťastných a zdravých ľudí na tomto svete!
Nech čo najviac ľudí je vďačných, že môže žiť Raj na Zemi.
Namasté
s láskou
Deni
~ ~ ~
Pôvodne som si sadla za počítač, aby som napísala niečo o tomto magickom mieste, na ktorom sa nachádzam a kde sa učím novým poznaniam a venujem sa aj sebe nielen práci a ostatným. …ale nejak sa to zmenilo samé… a tak o Zanzibare na budúce. 🙂
Inak povedané bez slov…. pár momentov prítomnosti s vami zdielam cez fotky.
Samozrejme sa veľmi teším aj domov na naše krásne Slovensko, keď ho zaleje slnko, rozkvitne príroda a radosť v očiach ľudí. Tak snáď sa vidíme na pobytoch, festivaloch a iných krásnych akciách, kde môžme spoločne tvoriť a pomáhať jeden druhému rásť….nech nám ten systém neprerastie cez hlavu :)…..
a opäť oboje je správne… každý po svojom vo svojom, ale hlavne v pravde a v láske sám/sama so sebou. Bez toho to nejde. 🙂
,, Nikdy nehovor, že sa vzádaš svojich snov pretože, keď sa ti začnú plniť, tak si uvedomíš, že to stálo za to si na nich počkať. „
~
Pár rokov som bývala aj ja na sídlisku v Sásovej, pár rokov na ostrove, pár rokov vo veľkomestách ako Sydney, Dublin, Paríž, pár rokov na farme v Anglicku, pár rokov vo svete a pár rokov doma… Niekomu to príde moc pestré, ja teraz viem, že pestrosť života ma baví.
Baví ma spoznávať nové miesta, rôznorodú prírodu, ľudí, kultúru, energiu iných krajín a našej Zeme, tak ako ma baví u nás doma pri ohni, či pod stromami, len tak byť. Baví ma život ochutnávať z rôznych kuchýň nie len tej našej Slovenskej. Aj vďaka rôznym príchutiam si vážim každé zdravé jedlo, každé zdravé priateľstvo a každé zdravé prostredie.
Milujem svoju slobodu a to v zmysle, slobody mysle od pripútanosti k veciam, slobody vo vzťahoch od rôznych zbytočných drám, slobody v rozhodovaní, kde a čo chcem tvoriť ako žiť. Nebolo to vždy tak, viedla k tomu dlhá cesta a stále vedie.
S veľkou pokorou ďakujem, že ešte žijem a že ešte môžem tvoriť, čo súznie so mnou a čo cítim, že pomáha aj ostatným.
Aj vďaka joge, ale aj vďaka cestovaniu si dovoľujem písať, čo píšem bez strachu z odsúdenia. Práve naopak, v plnej dôvere, že si to pritiahne práve presne tie duše, ktorým moje príbehy, fotky z ciest a joga niečo prinesie, niekam ich posunie bližšie na ceste k ich snom.
Baví ma zdielať radosť zo života, keď jej mám dostatok pre seba. Baví ma ju zdielať s ľuďmi, ktorých baví podobné.
Keby si všetci ľudia vážili život a nabrali odvahu si plniť sny, možno by nebolo viac toľko odsudzovania a závisti v ľuďoch. Každý máme svoj príbeh. Tak nech ten tvoj stojí za to a si s ním spokojný/á hlavne TY. 🙂
Namasté
s láskou
Deni
Aj doma je krásne, keď máme okolo seba prírodu a skvelých ľudí a tvoríme, čo nás zo srdca baví.
Ďakujem za to, že mám domov, že mojím domovom sa čím ďalej tým viac stáva príroda.