Niečo v skratke o mojej ceste životom – v radosti aj utrpení

Žijem svoj sen, lebo ho túžim žiť. Nie vždy je to cesta jednoduchá. A nebolo tomu vždy tak. Ale stojí to za to, neprestať snívať, to čo túžime žiť.

Doposiaľ som si prešla rôznymi životmi na rôznych miestach doma aj vo svete. Cestovateľský duch začal už mojím narodením v Prahe a pár ročnom presúvaní v rámci ČR. Keď som mala si 5, presťahovali sme sa do Popradu. Keď som mala 12, presťahovali sme sa do Banskej Bystrice. A potom od 18tich som sa presťahovala na pár rokov do sveta.

Vyskúšala som si život na ostrove Key West na Floride, vo veľkomestách v Paríži, v Dubline a v Sydney. Dva roky som žila aj na farmičke v Anglicku blízko krásneho mesta Cambridge. Všade som veľa pracovala a čo som si odložila tak som minula na štúdium, či cestovanie, či pomoc mamine. Za posledné roky, mi bolo dopriané niekoľko mesiacov (dokopy asi rok) stráviť na magickom ostrove Koh Phangan v Thajsku. Pred pár rokmi som pocestovala pár týždňov v Čile, Peru, Bolívii v Južnej Amerike, navštívila som na chvíľu Mexiko, Indiu a Srí Lanku. Pocestovala som si aj po Európe kadetade.

Milujem cestovanie. Ten pocit ľahkosti a úplnej prítomnosti, ktorý mi dáva. Spoznávanie nových ľudí, ich kultúry, zaujímavých miest na Zemi. Ľahkosť bytia.

Každá práca v zahraničí mi umožnila si kúpiť letenku, keď mi to bolo umožnené v ten správny čas. Všetky tieto dobrodružné aj pokojné zážitky na cestách, v ašrámoch alebo na jogových pobytoch ma obohatili a pomohli mi byť tým, kým som teraz. A osobnostný rozvoj stále pokračuje. Je to snáď na celý život, spoznávanie seba samého a všetkého ovocia, ktoré život prináša. Niekedy chutí sladko, inokedy nie. Oboje je správne.

Moja nevlastná mama Linda, žijúca v Amerike mi často krát hovorí: ,,sme tým, aké skúsenosti sme zažili”. A je to skutočne tak. Stávame sa tým, čo žijeme.

Poznáte malý vesmírny vtip?

Sme tým, kým sa rozhodneme sa stať.

Mám za sebou aj smutné obdobia, asi ako každý v živote. Aj v tom mojom nebolo všetko jednoduché a ružové.

Detstvo bolo zaujímavé. Môj ocino nevedel ako vyjadriť lásku slovom, či pohladením, skôr prevládal krik a bitky. Za to moja maminka bola tou lajláskavejšou a nejlepšou bytosťou pod slnkom.

Od kedy som sa mohla starať sama o seba, vyletela som do sveta prvý krát v 16tich do Mexika a potom od 18tich do USA, pracovať, študovať, spoznávať.

Napriek dobre mieneným radám mojej maminy, že už by som sa mala konečne usadiť a žiť ako normálny ľudia som dlho odolávala a to mi asi ostalo až doteraz 🙂

Predstava stereotypného života – chodiť do práce 8hodín, 5 dní v týždni, mať 2-3týždne dovolenky a zvyšných 30rokov robiť niečo, čo ma nebaví, len preto, aby ma to uživilo a aby som mala raz dôchodok (možno) sa mi nikdy nepáčila.

Ďalej sa ma ľudia často krát v dobrom pýtali, kedy sa chystám už založiť si rodinu, že už budem čoskoro stará, mala by som si zobrať úver a konečne sa uzemniť.

Mysleli to dobre, ako ľudia, tak aj moja mamina. Žila najlepšie ako vedela a túžila, aby jej dve dcéri, ktoré sama s láskou vychovala, sa mali v živote dobre. Podľa jej nastavenia, to znamenalo, vyštudovať vysokú školu, nájsť si dobrú prácu, založiť rodinu, zobrať úver na bývanie. Takto sa žilo kedysi, teraz sa už tak žiť nemusí.

Bohužial veľmi skoro dostala rakovinu a pred pár rokmi odišla do nebíčka. Bolo to najťažšie obdobie v mojom živote. Vidieť najvzácnejšieho človeka takto trpieť. Nikomu to neprajem zažiť. Nevzdávala sa do posledného dychu.

Ja som študovala všetko možné aj nemožné, čo to vlastne tá rakovina je, ako ju vyliečiť. Dostala som sa k mnohým zaujímavým článkom aj vďaka nim mi došlo aký obrovský business so zdravým existuje na celom svete. Ako veľké korporáty, rôzne ,,liečivé,, firmy či ,,liečitelia,, zneužívajú ľudský strach o život a zarábajú na tom peniaze. Je mi z toho doteraz smutno.

Keby sme tak vedeli počúvať svoje TELO a EMÓCIE včas, nemuselo by dochádzať k tak zákerným chorobám. Rakovina je choroba duše. Ak dlhodobo žijeme niečo, čo s nami neladí, telo ochorie.

Keby sme vedeli počúvať našu DUŠU a vyživovať ju, tým, čo ju najviac zo srdca baví. Keby sme ju zbytočne nedusili pravidlami, peniazoch, majetku a potrebou zapadnúť a byť ako ostatní….tak…všetko by bolo inak.

Mamina mi cez svoju skúsenosť ukázala veľmi cenné životné poznanie, a to aký vzácny a krehký dokáže byť život a ako je najdôležitejšie na svete naše osobné ZDRAVIE a vnútorná pohoda.

Kým mi však došli tieto veci, tiež to bol proces. Keď som sa po 13tich rokoch po 3x pokúsila vrátiť na Slovensko s tým, že sa skúsim zamestnať a teda začať žiť ten ,,normálny” život”, nečakane som spadla do úzkosti až depresie.

Vyskúšala som rôzne práce za počítačom. Všade som vydržala maximálne tri dni, lebo ma vypínalo, a to doslova. Moja duša je natoľko tvrdohlavá, že cez moje telo a psychický stav mi hovorila, či som sa zbláznila, že chcem robiť prácu, čo nemá zmysel a presedieť zvyšok života za počítačom, pracovať ako robot bez duše.

Vtedy som ešte netušila, čo sa so mnou deje. Bolo to ťažké odobie, navštívili sme pár psychiatrov, to mi tiež k spokojnosti nepridalo. Označili ma, že mám poruchu adaptácie. A tak to aj bolo.

Áno, moja duša sa odmietala adaptovať na život bez vášne a nadšenia, bez hlbšieho zmyslu.

Dovtedy som v zahraničí pracovala rôzne práce a bavilo ma to, išlo hlavne si zarobiť peniažky a mať na štúdium a cestovanie. NIekedy som mala aj dve práce robila aj 14hodín denne, aby som potom mohla aspoň dva mesiace, ak nie dlhšie užívať voľno a nové dobrodružstvá.

Od 18tich ako som začala žiť v USA, študovať a pracovať a učiť sa nový jazyk, si pamätám, že sa mi aktivovala túžba nájsť v živote niečo, čo ma bude baviť.

Túto túžbu má asi každý. Bohužiaľ nie každý na to príde, čo ho skutočne baví. Je to preto, lebo sa bojíme snívať, lebo počúvame, čo by sa malo, lebo máme strach opustiť zónu svojho komfortu a skočiť do neznáma, lebo sa bojíme stratiť istoty, že nebudeme mať z čoho platiť úver a iné splátky, či mať raz dôchodok.

Alebo tam túžba nie je a baví nás poslúchať pravidlá, ktoré sú dané pre tých, ktorý sa boja vytvoriť si vlastný systém alebo jednoducho po tom netúžia – žiť život podľa svojich predstáv. Aj to je správne.

Kým som našla, čo ma skutočne napĺňa, vyskúšala som rôzne práce. V USA na ostrove Key West som pár rokov robila ako čašníčka, predavačka a manažérka v obchode s oblečením pre francúzskeho designera.

V Írsku som si vyskúšala 2týždne v mcDonalde na letisku a potom 2roky som ukladala tovar a vozila sa po letisku. To bola celkom sranda, človek poznal tajné chodbičky obrovského letiska v Dubline.

V Austrálii pár mesiacov som opäť predávala handry v shoppingu a začínala som objavovať prvý krát v 28rokoch jogové štúdia v Sydney. Bolo ich tam dosť, joga na každom rohu.

Bol rok 2011, kedy som ochutnala prvú krásnu hodinu hot yogy po prvý krát. Následne všade, kde som žila, som hotku vyhľadávala. V Anglicku som vychutnávala život na farmičke s 3mi krásnymi border kóliami, mali sme pár oviec a vo vedľajšej budove žilo dosť veľa prasiat. Cestu do práce som mala 15minút cez les a polia, kde skákali zajace.

Chvíľu som sa starala o milého chlapčeka a potom som robila osobnú asistentku jeho dedkovi. Bol to zaujímavý típek, mal okolo 70rokov a stále pracoval, hlavu mal ako počítač, viedol jednu z najväčších firiem na výrobu polymerov v UK. Bol to prísny človek, workoholik, ale sympoš a veľmi šikovný. Najviac sa podobal na Seana Coneryho, bol ako jeho dvojička. Práca vedľa jeho stola v súkromnom domácom office s krbom a s ďalšou jeho asistentkou ma veľa naučila. Zaroveň mi ukázala, že takýto život žiť netúžim, aj keby som mala mať bazén v obývačke a záhradu veľkú ako futbalové ihrisko.

Napokon, keď som mala asi 31rokov som dala 3tiu šancu návratu na Slovensko a teda pokusu ,,zapustiť tie korene” :).

Vesmír asi chcel, aby som tu ostala, lebo inak by sa neudialo, čo sa udialo. Spoznala som skvelého muža, s ktorým som prežila veľa radosti aj smútku. Doteraz sme veľmi dobrý priatelia a vážim si ho. Je to skvelý človek.

Kým som ho stretela, predchádzalo tomu však opäť pár mesiacov hľadania, pár dní nezmyselnej práce, kým som spoznala celkom v pohode zamestnávateľa Švajčiara, pri ktorom ma práca osobnej asistentky prvých pár mesiacov celkom bavila. Spoločne sme vytvárali jeho súčasne fungujúcu firmu. Tiež ma veľa naučil a hlavne mi prial, aby som si rozbehla jogu.

Vtedy už mi veľmi chýbala hot yoga a nikde sa nedala cvičiť. V Anglicku som ju cvičila 2-3x do týždňa a nevadilo mi, že som musela po práci cestovat skoro hodinu do štúdia Camyoga v Cambridge.

Mala som šťastie na najlepšieho učiteľa hot yogy a fyzioterapie akého mi mohol vesmír dopriať. Volal sa Jozef Wiewel. Vďaka nemu rozumiem aké je dôležité jogové asány cvičiť bezpečne, so správnym zarovnaním tela naučil ma rozumieť základnej anatómii tela, a aké je dôležité sa do pozície netlačiť, vedome dýchať.

A tak, naspäť na Slovensku, som sa rozhodla hot yogu vytvoriť.

Tam sa to celé začalo. Popri práci sa otvorilo prvé hot yogové štúdio v Banskej Bystrici, o ktoré som sa delila spolu s tančníčkami na tyčiach – pole dance. To sa trošku bilo, lebo horúce tyče po joge neboli úplne najlepšie pre holky, čo sa na nich vešali. Každopádne to bola skvelá skúsenosť.

Hodiny boli okamžite plné a boli to práve ľudia, ktorí ma posúvali vpred a dávali mi spätné väzby ako im hot yoga robí dobre, ako im pomohla s bolesťami kĺbov, migrénami, s psychikou, zlepšila im život, atď.

Pomedzi to všetko, keď som si zarobila nejaké extra peniažky, tak som ich minula na cestovanie za kvalitnou jogou. Najviac ma snáď stál pobyt v Indii, kde som si dopriala mesačné štúdium hatha jogy, pranajámy, mantier a potom pár týždňové cestovanie po Srí Lanke.

Tiež moja cesta do Južnej Ameriky na nádherné miesta v Čile, Peru a v Bolívií bola celkom finančne nákladná. Zhltla mi všetko, čo som za pár mesiacov práce v shoppingu v Sydney zarobila. Ale stálo to za to!

Neľutujem ani jednej mojej cesty. Sranda, keď si to celé človek teraz premietne ako vám to tu píšem, tak mi to príde až neuveriteľné a zdá sa mi, akoby som žila niekoľko životov. Čas sa spomaluje, keď cestujete, lebo spoznávate nové a užívate si prítomnosť. To je kľúč k spomaleniu času, nebyť v hlave ani v minulosti, ani v budúcnosti, ale TU A TERAZ 🙂

Jedno z malých tajomstiev života, ktoré ťa joga vďaka asánam a iným technikám dokáže naučiť.

Ďalšia zázračná kapitola môjho života sa začala v roku 2016, kedy sme spolu so šikovným priateľom Diviakom vytvorili prvé jogové štúdio JOGA SRDCOM v centre mesta Banská Bystrica.

Do pár mesiacov bolo plné a diali sa v ňom krásne veci, stretnutia, koncerty, liečenia tela aj mysle aj duše. Po troch rokoch fungovania prišiel veľký šok, ktorý mi vyrazil dych a asi na dva týždne zobral všetky sny. Museli sme budovu opustiť, dali ju do konkurzu. V tom období, sa opäť potvrdil jeden z vesmírnych zákonov, že všetko zlé je na niečo dobré.

Našťastie v tom období bola už naplnánovaná moja prvá cesta na jogový pobyt na magický ostrov Koh Phangan v Thajsku.

Tam som sa so všetkým zmierila a oživila nový sen v hlave a to vytváranie jogových pobytov doma ako aj v zahraničí. Vďaka spätným väzbám na konci pobytu od ľudí mi bolo ukázané akú transformáciu v každom z nás dokáže taký 2týždňový pobyt uskutočniť. A tak dva roky som tvorila relaxačné alebo dobrodružné pobyty hlavne doma na chatách a iných krásnych miestach v prírode a napokon v priebehu asi roka a pol aj 3x na čarovnom ostrove Koh Phangan v nádhernej zemi Thajsko.

Práve tu som objavila druhý domov a nacítila si oživenie mojej túžby žiť počas zimy pár mesiacov v teple.

Opäť ma vesmír vyslyšal a prvú vlnu covidu ma uložil na tomto ostrove, kde som v objatí džunle žila v domčeku bez okien a každé ráno vítala slnko rovno z postele.

Bol to sen, ktorý by som priala každému zažiť, koho podobné láka. Vďaka tichu láskavej prírody, slnku, vode, vtákom som pochopila, že to je to miesto, kde túžim žiť po zvyšok života ~ príroda.

22.11.2021 sme otvorili po druhý krát štúdio Joga Srdcom v nových nádherných priestoroch s dušou v centre mesta Banská Bystrica.

Fungovali sme mesiac, kým opäť systém nevyhlásil, že musíme zatvoriť. Fungovať budem naďalej, lebo veríme, že raz nás opäť otvoria a budeme mať spoločný priestor na stretávanie, meditačné a liečivé koncerty, na spoločne trávený zmysluplný čas osobnostným vzdelávaním a zdielaním.

Je to oáza v centre mesta, kde harmóniu je cítiť hneď ako otvoríš dvere. Aj toto bol jeden z mojích dávnych snov, vytvoriť v centre mesta takýto priestor. Avšak mojou túžbou už nie je ho manažovať. V mojom súčasnom období túžim len zdielať jogu a mať čas na seba a život v prítomnosti.

Toto štúdio som otvorila spolu s holkou, ktorá sa ku mne pridala a o rok neskôr sa musela naša spolupráca rozpustiť. Naše energie neboli v súlade pre harmonické spolu tvorenie. Štúdio naďalej funguje pod svojím novým názvom Niyama a má už len jednu majiteľku. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie a obdobie, ktoré sprevádzalo opäť veľmi temné dni úplného strachu, čo budem robiť ďalej, ako sa o seba postarám. Musela som pustiť všetko, čo som za tých pár rokov vybudovala s dôverou, že krásnu komunitu ľudí jogy srdcom nestratím.

Moja cesta JOGY SRDCOM pokračuje. Presunula sa do online priestoru, kde ju zdielam s väčším množstvom ľudí, ktorí so mnou rezonujú. Vytváram online jogové kurzy a jogové pobyty, workshopy. v rôznych jogových štúdiach po Slovensku.

Mojím ďalším snom je vytvoriť HEALING CENTRUM v objatí prírody, kde by ľudia nachádzali naspäť cestu do srdca k svojej duši.

Mám víziu veľkej drevenej sály s veľkými sklenenými posuvnými oknami, ktoré sa v lete budú dať otvoriť do korán a v zime zavrieť, aby sa tam mohli diať príjemné nielen jogové stretnutia aj v zime.

Poblíž mám v pláne si postaviť malinký domeček, kde z postele budem vítať Slnko a ráno počúvať vtáky spievať. Dopriať pohodový domov pár mačkám a psom 🙂

Či sa mi to podarí netuším, ale urobím všetko preto, aby som už čoskoro v tej prírode mohla opäť žiť a tvoriť a tešiť sa z prítomnosti. A napokon, keď to tak bude mať byť, tak to bude a keď nie udeje sa niečo iné. Za najdôležitejšie už pokladám svoj vnútorný pokoj, zdravie a čas na tvorenie.

Tak mi drž palce a ja držím palce tebe, aby si tiež mal/a ODVAHU kráčať za svojími SNAMI.

Veď žijeme v tomto tele len raz a život je tak vzácny DAR.

Joga je pre mňa nástroj, ktorý mi ukazuje cestu ako prežiť život v ľahkosti, zdraví a hlavne RADOSTI.

Nech aj tebe joga ukáže zámer tvojej duše a potom, nech máš odhodlanie ho napĺňať.

Vesmír nie je zložitý, len my sem tam nevidíme tú jednoduchosť, ktorá pramení v tichu prírody, v tichu vo vnútri v nás ~ v SRDCI.

Na svojej ceste jogy od roku 2011, kedy som bola jogou pobozkaná v krásnom štúdiu v centre Sydney, som stretla a stále stretávam skvelých učiteľov.

Práve vďaka týmto vzácnym bytostiam mi je dovolené spoznávať hlbšie tajomstvá jogy.

Ako prvý to bol Jozef Wiewel, ktorý vo mne zasial semiačko toho, čo dnes robím. Pomáhať druhým ľuďom vďaka joge si liečiť telo. Keďže aj ja som mala zdravotné problémi, bolesti ramenného kĺbu, bolesti krížov, večne nespokojnú myseľ, atď…. jeho hodiny jogy mi ukázali cestu ako si to poliečiť. A tak mi je úplne jasné, že je všetko možné.

A keď som súčasťou príbehov druhých ľudí a počujem a vidím ako im joga postupne vylaďuje telo, myseľ a tým aj život, je mi jasné, že je to veľký DAR, ktorý ľudstvo má. A pre mňa je to tá najkrajšia práca na svete akú môžem robiť. Dáva mi hlbší zmysel a veľmi ma baví.

JOGA JE LIEK PRE ĽUDSTVO.

Ďalšími významnými učiteľkami, vďaka ktorým som pochopila hlbšie prepojenie posvätnej geometrie tela, taoizmu a čínskej medicíny je Nevine Michaan a jej katonah yoga a Carlos Lu žijúci v New Yorku.

Mnohé mi došlo aj v Indi vďaka krásnym učiteľkám jogy a ajurvédy Anjili Russell a Anity Sundaram cez ich Sadhana yoga school.

Ďalšie nové liečivé tajomstvá, ktoré joga v sebe ukrýva mi bolo dovolené spoznať cez 3mesačný pobyt v ašráme Srí Kalí v Thajsku vďaka tradičnej tantra joge.

Aj na Slovensku mi do cesty prišli krásni učitelia, aj im vďačím za nové poznania a to predovšetkým Ivanke Výbohovej, ktorá okrem jogy vyrába aj nádherné veci z keramiky, ďalej to bol Peter Cifra, ktorý mi ukázal pokoru a vnútornú čistotu, potom za mnohé poznania vďačím aj Katke Pohánke, zakladateľke útulného štúdia Zen Flow v Bratislave a mnohým ďalším.

Napokon, každý študent je mojím učiteľom, každý človek, s ktorým mi je dovolené chvíľu životom kráčať ma učí, ako byť lepším človekom.

Ďakujem za všetky vzácne milé duše, ktoré mi je dovolené spoznávať a spoločne s nimi rásť a tvoriť.

Momentálne svoju jogovú prax prehlbujem podľa toho, čo cítim. Keď potrebujem viac sily a stability uprednostním jangovú jogu, keď viac pokoja a uvoľnenia zacvičím si jin jogu.

Každý štýl jogy v nás niečo otvorí a povzbudí. Preto je dobré spoznávať rôznych lektorov jogy a rôzne štýly, až kým prídeme na to ako si dávať telo do rovnováhy sami.

Každý deň je nekončiace spoznávanie reči nášho tela, pozorovanie emócií a neutíchajúcich tvorivých myšlienok našej mysle.

Každý deň je niečim výnimočný.

V súčasnosti so mnou rezonujú životné múdrosti Karaimi, kde vďaka jej Ameera Academi študujem kódy novej Zeme. A popri tom ma inšpiruje učenie jednej nádhernej celoživotnej učiteľky jogy Nischala Joy Devi, ktorej filozofia vnímania jogy je môjmu srdcu veľmi blízka, hlavne vďaka jej prekladu joga sutier v jej knihe The Secret Power of Yoga.

Ďakujem za každého z vás, že so mnou zdielate vašu spätnú väzbu z mojích hodín jogy, či jogových pobytov. Dáva mi to energiu, že to, čo robím má zmysel.

Ďakujem svojej duši, že ju počujem rozprávať a konám tak ako cítim, že nachádzam odvahu žiť život po akom túžim. Všetci môžme.

Om Shanti, shanti, shanti

Namasté

Deni Ha

(Namasté – slovo používané v mnohých kultúrach. Vyjadrujúce, že keď prichádzame z miesta lásky a jednoty, prepájame sa navzájom a stávame sa jedným. )

K tomuto snáď najdlhšiemu napísanému článku v živote pridávam pár momentiek z mojich ciest a jogových pobytov doma a vo svete.