<< BACK TO THE ROOTS >>
Čim viac vnútorného pokoja cítim v sebe, tým viac mám potrebu sa obklopovať prostredím, ktoré je pokojné a vyživujúce.
Joga mi do života nepriniesla len flexibilnejšie telo a myseľ, ale ukazuje mi aj cestu k sebe.
Tou cestou je následovať volanie mojej duše, ktorá ku mne jasne komunikuje cez pocity v tele.
Budú tomu cca 4roky, od kedy ma moje srdce volá naspäť ku koreňom, do prepájania sa s prírodou prebývaním čo najviac v nej.
Možno aj preto v období zimy si hľadám cestu bližšie k Slnku. Namiesto betónového ticha medzi štyrmi stenami, milujem zaspávať a počúvať v noci cikády a ráno bosými nohami si výsť na trávu.
Počúvať zobúdzajúcu sa džungu, šum oceánu, dýchať čerstvý vzduch bez toho, aby som sa triasla zimou. Moje telo miluje teplo.
Čím viac počúvam svoje telo a obklopujem sa tým, čo je pre mňa výživné, tým viac cítim zdravie a harmóniu. Následovanie môjho vnútorného kompasu, mi prináša vnútroný pokoj.
Pocitom harmónie mi dáva vesmír signál, že som správne.
Nebolo tomu vždy tak.
Tak ako mnoho ľudí, ktorí si museli prejsť peklom, aby sa napokon rozhodli vo svojom živote urobiť zásadné zmeny, tak aj ja som si v minulosti prežila stavy úzkosti a depresiu.
Viem aký je to pocit, keď je človek od seba úplne odpojený. Necíti radosť z maličkostí ako je šálka dobrého čaju, či vychádzajúce Slnko.
Počas temných období som pochopila, že ak sa chcem naspäť vrátiť do života a dýchať prítomnosť, musím sa mnohého vzdať.
Vzdať sa lipnutia na práci, ktorú som roky budovala.
Vzdať sa prenajatého harmonicky zariadeného bytu, v ktorom roky bol môj domov a s bývalým priateľom sme v ňom prežili aj krásne chvíle.
Vzdať sa lipnutia kontroly nad životom, ktorý riadi myseľ na základe podmieňujúcich programov. Tieto programy boli rokmi budované v detstve od rodičov, od školy, od systému, ktorý mi podvedome diktoval, že takto by sa malo žiť.
Myseľ si myslela, že ak budem žiť inak, tak neprežijem, lebo stratím všetky istoty. Pričom aj tie istoty sú len ilúziou, pretože aj tak nič nie je nikdy isté.
Všetko podlieha neustálej zmene.
Čím viac som sa tej zmeny bála, lebo ostávať v zóne komfortu, bolo bolo pre myseľ bezpečnejšie, tým viac sa bránilo aj moje telo.
Dávalo mi to patrične najavo psychickou nerovnováhou (chorobou duše), obavami, strachom, pochybnosťami a silným vnútorným napätím.
To všetko vyúsťovalo do stavov až panických záchvatov a obrovskej emočnej bolesti. Moja hlava a s ňou prepojené ego sa ma snažili sabotovať dokonca aj myšlienkami na samovraždu.
Čo si myseľ myslí, tak to telo cíti. Keď sme neustále v ohrození života, telo je v obrovskom napätí.
Často krát sa anitepresíva stávajú záchranným kolesom, aby sme sa neutopili. Ich dočasné užívanie mi pomohlo aspoň na pár hodín hlavu vypnúť jej utlmením a mozog aj telo zregenerovať v spánku.
Nemám vzťah k liekom a chémii, ale v kritickom stave núdze som bola vďačná, že existujú. Nie je hanbou dočasne užívať antidepresíva, pokiaľ nám dávajú záchranné koleso, aby sme sa neutopili.
A keď už vieme opäť plávať, viac ich nepotrebujeme. Máme dostatok síl, aby sme k vytúženému brehu (naspäť do radosti zo života) doplávali aj samy.
Akonáhle máme dosť síl, je nám jasné, že pokiaľ chceme naďalej žiť naplnený život, musíme opustiť svoju zónu komfortu a jednoducho skočiť do neznáma.
V ústrety novým začiatkom. Opäť vstávať s odvahou si plniť sny, lebo ak tak neurobíme a ostaneme v tom, sice dobre známom, ale nefunkčnom, môžeme ochorieť a možno aj zomrieť.
Vybrať si vždy život je správne.
Nech sa zdá byť naša cesta akokoľvek náročná, vždy má zmysel zariskovať, než ostať ležať na gauči a spoliehať sa na dlhodobé plávanie so záchranným kolesom.
Musela som si prejsť peklom, aby som začala opäť následovať hlas duše a tá moja jasne volá po návratu ku koreňom, k prírode, kde je pokoj.
Mnoho ľudí mi píše, že prežívajú podobné stavy a nevedia ako to ukončiť.
Ako ukončiť utrpenie, v ktorom emočná bolesť je tak silná, že ťa bolí celé telo a nemáš chuť sa postaviť z postele?
Odpoveďou môže byť práve návrat k sebe, do tela. Objaviť tú svoju cestu z hlavy do srdca, ktoré dávno presne vie, čo je pre neho vyživné a čo naopak toxické.
Jedine cez následovanie svojich pocitov v tele sa môžme rozhodovať správne, aby sa obnovila ROVNOVÁHA a tak veľmi vytúžený VNÚTORNÝ POKOJ.
Aj preto milujem tvoriť jogové pobyty v prírode, kde učím nástroje návratu k sebe a k svojej pravej podstate. Vďaka joge a už aj vďaka rozborom mapy duše môžme objaviť znovu seba.
Znovu sa stať osobou, pre ktorú sme sa narodili.
Žiť a zdielať radosť a vďačnosť.
V lete budem opäť učiť nástroje na cestu k sebe do vnútorného pokoja na WORKSHOPOCH A TROCH JOGOVÝCH POBYTOCH na krásnych miestach v prírode.
V súčasnosti učím tieto nástroje cez online hodiny jogy, na ktoré sa môžeš kedykoľvek pridať buď tým, že mi napíšeš email alebo si nájdeš potrebné info v skupine na facebooku: ONLINE ŠTÚDIU JOGY SRDCOM.
Teším sa z každého človeka, v ktorom aktivujem jeho dary a dopomôžem mu navrátiť sa k sebe.
Naspäť do srdca a do vďačnosti za prítomnosť, lebo jedine tam je možný skutočne naplnený život.
Ďakujem, že môžem sprevádzať ľudí z tmy na svetlo.
S láskou a úctou k životu
~Deni
