,,A ľudia ostali doma a čítali knihy, počúvali, oddychovali, cvičili, tvorili a hrali sa hry a učili sa novému bytiu a boli pokojní a hlbšie počúvali. Niektorí meditovali, niektorí sa modlili, niektorí tancovali. Niektorí stretli svoje tiene. A ľudia začali zmýšlať inak.
V absencií ľudí žijúcich v ignorácií, nevšímavosti a bezcitnosti, ľudia sa začali liečiť a liečiť sa začala aj Zem. A keď zmizlo nebezpečenstvo a ľudia sa opäť spolu spojili, posmútili za stratami a začali robiť nové voľby a snívať nové obrazy a vytvorili nové cesty ako žiť a hojiť Zem naplno , tak ako sa naplno začali hojiť aj oni.“ (voľný preklad od Kitty O’Meara)
Možno je to tým, že nie som v bezprostrednom oku diania, lebo som sa nestihla domov vrátiť z Thajskej džungle. Predĺžila som si pobyt v ašráme o ďalší mesiac, a tak radšej ostávam tu prehlbovať jogovú prax, posilovať telo~myseľ~ducha. Napriek, aj pre mňa finančným stratám som sa rozhodla tu ostať, doma by som musela byť v karanténe, tu cítim stále prírodu a slobodu…
…a možno preto som tu, aby som robila, čo je v mojich silách. Liečila seba, spájala sa s prírodou, zvyšovala svoje vibrácie a dôveru, že všetko sa predsa len deje ako má, hoci sa to na prvý pohľad nezdá.
Cítim, že svet je v depresii, ľudstvo si prežíva temné obdobie, aby sa mohlo zobudiť a vidieť opäť aký máme raj na Zemi a akým obrovským darom je život.
Možno je to presne ako keď sme v depke aj my. Keď prekonáme to malé osobné peklo, počas ktorého nastáva najväčšia transformácia, očista, znovu objavenie dôležitých hodnôt v živote, znovu objavenie seba, zrazu vidíme veci inak. Vidíme radosť a vďačnosť v každej maličkosti, stačí, že pred nami preletí žltý motýl, spomenieme si na svojho ocina alebo v oblakoch zrazu vidíme usmiatu tvár najvzácnejšieho človeka, ktorý je už tiež v nebíčku. Poteší sa nás každá malá nenápadná náhoda, každý kameň, korál, či list v tvare srdca, každý úprimný úsmev a každý nový deň. Sme vďační a prítomní a máme potrebu pomáhať to vidieť aj ostatným. Ak máme dosť síl pre seba, ľúbime sa taký aký sme, staráme sa o svoj chrám a myseľ, tak prirodzene prichádza stav kreativity. Túžime tvoriť a zdielať, spoločne rásť.
Pomáhať vidieť a cítiť život ostatným dušičkám, tak ako kedysi pomohli oni nám.
Od toho sme tu, podľa mňa, na tomto svete, aby sme spoločne žili, tvorili a rástli a starali sa o seba a o prírodu, o našu vzácnu Zem.
Každý z nás v živote zažíva krásne aj smutné chvíle, no ak si spomenieme, tak sú to práve smutné chvíle, ktoré nás napokon posunuli ďalej. Všetko zlé je na niečo dobré, hovorí staré známe cliché. Škoda, že to nevieme tak vnímať, keď sa to „zlé“ práve deje. Napokon časom aj tak zistíme, že to „zlé“ je to najlepšie, čo sa nám mohlo stať.
A tak to vnímam aj teraz so situáciou vo svete, ktorá pripomína miestami nejaký sci-fi film. Chaos, strach, nedôvera, manipulácia, oddelenosť, osamelosť, izolácia… muselo to prísť, veď sme tak desaťročia žili. Prestali sme mať na seba čas, prestali sme počúvať priateľov, prestali sme sa o seba starať a vážiť si svoje telo, prestali sme vnímať ako trpíme my aj príroda, prestali sme žiť v prítomnosti.
V neustálej honbe za niečim, túžba po viac a viac, myšlienky neustále v budúcnosti, zbytočné nákupy, plné košíky jedla a iných zbytočností, prejedanie všetkým možným, plytvanie všetkým aj nemožným,…
Muselo už niečo prísť, aby nás to zastavilo, veď by sme seba aj Zem zničili úplne. A tak napriek všetkým stratám, tým vážnym na ľudských životoch, aj tým menej vážnym z ekonomického hľadiska, stále vnímam, že sa dobre deje.
Jedna moja žiačka, priateľka, mladučká a krásna bytosť Miška, ktorej pokojné hodiny yin jogy v štúdiu Joga Srdcom vraj zachránili život mi napísala, čo jej povedali jej bytosti, ktoré od detstva počuje, keď sa ich opýtala prečo sa to celé deje. S jej dovolením, zdielam odkaz od nich:
,,Ľudia sú si vzdialení, aj fyzicky, emocionálne, psychicky. Nemaju záujem chápať ostatných a chápať seba, žiť to kým sú. Nemajú záujem ani čas vcítiť sa do okolia… do ničoho. Zakaždým keď niekto niekoho alebo niečo (aj volanie svojej duše) „zablokuje“ takýmto spôsobom tak sa to uloží ako informácia „sme oddelení“ a to nám v podstate manifestovalo karantenu – zavreté hranice. Na povrch sa cez to dostal všetok ten potlačený strach, čo máme zo seba navzájom a zo vzájomnej blízkosti. Teraz sa vyhýbame ľuďom otvorene a nie len nevedome, hádame či su ostatní okolo nakazení a zároveň máme strach zo seba, či sme nakazený.”
Napájam sa tu na prírodu každý deň. Cítim Slnko, ktoré mi dáva nádej, že opäť výjde svetlo, počujem vietor, ktorý mi šepká, že treba ostať v pokoji a plne dôverovať, že všetko sa opäť odfúkne preč, vo vode očisťujem seba a svoju minulosť, všetky strachy z osamelosti, pochybnosti, či robím dobre, čo robím.
Mám čas meditovať, cvičiť jogu, zdravo jesť, mám čas sa rozprávať s ľuďmi a vnímať ich, mám čas cítiť mojich najbližších, ktorí sú už v nebíčku , mám čas zbierať mušle a vyrábať z nich kadečo, mám čas čítať knihy, na ktoré nebol čas, mám čas volať s priateľmi z domu a posielať im hrejivé teplo, ktoré čoskoro príde už aj na Slovensko, mám čas pozorovať vtáky na rannej oblohe a cítiť ich slobodu, mám čas pozorovať malú jašteričku, čo mi v izbe chytá komáre (dostala meno Ferdinand:), mám čas písať tento blog od 4tej ráno a podeliť sa oň so všetkými, ktorí majú čas čítať vo viere, že im to otvorí uši duše a začnú vidieť ~ slnko, mraky, cítiť vietor a voňať trávu, hoci aj z balkóna. Prestanú sledovať správy a počúvať média, miesto toho začnú sledovať svoje myšlienky a počúvať svoje telo.
Vďaka joge znovu objavovať cestu k sebe, k prírode, ku skutočnému prežívaniu života v prítomnom okamihu.
Je čas venovať sa sebe a dať šancu joge pomôcť nám všetkým naspäť k rozpamätaniu, kto v skutočnosti naozaj sme. Spomeniem to opäť, čo raz na pobyte spomenul jeden múdry mladý muž Matej ~ joga je liek pre ľudstvo. Je čas sa vnímať ako božské bytosti pochádzajúce z rovnakého zdroja, zo svetla a nezaobchádzať so sebou ako s nejakým predmetom. Je čas sa skutočne začať ľúbiť, byť egoistický pretože len egoistická osoba dokáže byť nesobecká. Je nutné tento paradox pochopiť správne. Spomína to aj Osho v jeho knihe Láska, sloboda, samota.
,,Hľadanie blaženosti v živote by malo byť prioritou každého. Môžme ísť a slúžiť ľuďom, ale budeme to robiť len preto, lebo nás to baví, pretože to radi robíme, cítime sa pritom šťastní, naplnení. Neplníme žiadnu povinnosť, neslúžime ľudstvu. Neobetujeme sa. Sme jednoducho šťastní svojim vlastným spôsobom, cítime sa dobre. Pomáhame chorým ľuďom, obsluhujeme v reštaurácií, atď… vykonávame túto činnosť, lebo to milujeme.
Sobecký človek vždy hľadá svoje šťastie.
Krásne na tom je, že čím viac hľadáte svoje šťastie, tým viac pomáhate druhým, aby boli šťastní, pretože to je jediný spôsob ako byť na svete skutočne šťastný. Ak chcete byť šťastní, musíte pomôcť ostatným, ktorý vás obklopujú, aby boli šťastní. Jedine vtedy môžete byť šťastní aj vy.“
Joga mi už 9rokov pomáha na ceste k seba poznaniu, k vnútornému rastu a rozvoju svojich možností, schopností, k dôvere v seba a v život, k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu. Samozrejme nič sa nedeje sáme a všetko má aj svoj „korona-vírus“, ale ten, vždy keď pominie, môže nás buď položiť alebo niečo vzácne naučiť a posilniť do novej prítomnosti v našich životoch. Krásne na tom je, že máme každý z nás na výber.
Strach alebo láska. Nič viac, nič menej.
…a tak mám aj ja čas len tak byť a všetko to s dôverou pozorovať. Mám čas ďakovať, že som tu. Mám čas tešiť sa, že žijem. Mám čas dovoliť asánam nech ma kultivujú v silnejšiu bytosť, aby keď nebudem na vrchole džungle, ale príde opäť čas brodiť sa bahnom, tak nech som vybavená ako to prežiť s väčším kľudom na duši ako naposledy. 🙂
Výstižnú vetu, ktorá vystihuje celý tento môj blog mi dnes ráno napísala ďalšia krásna jogínka Evka, ktorá nedávno bola na jogovom pobyte v Thajsku a prešla si osobnou transformáciou.
,,Ak nás to má skutočne zmeniť v našej ľudskej podstate je to možné len, keď si prejdeme peklom. Potom pocítime vďačnosť obyčajného bytia.”
Jej slová ma zohriali pri srdci, že to tak vníma, že už viac nemá obavy a strachy, napriek smutným okolnostiam. Cez obnovenie lásky k sebe, si obnovila lásku k životu a ja sa z toho veľmi teším. Teším sa z každého človeka, ktorý prejde takouto transformáciou, lebo jedine tak môžeme zmeniť svet k lepšiemu.
Jedine, ak každý začneme u seba. A teraz je na to všetko ČAS.
Kde smerujeme náš zámer, tam prúdi energia. Joga ti môže pomôcť tvoj zámer znovu objaviť. Dnes odchádzam na dva dni na opustené miesto na východnej časti ostrova, kde sa chystám pre vás natočiť pár videí, ktoré vám pomôžu sa harmonizovať cez dychové cvičenia, asány a meditáciu v šavásane. Budem ich postupne pridávať na môj YOUTUBE kanál, ak máš chuť prihlás sa k ich odoberaniu.
Prajem všetkým, čo najpríjemnejší transformačný proces, a aj keď to niekedy môže bolieť, v konečnom dôsledku to bude krásne a ak to nebude krásne, tak to ešte nie je koniec.
Namasté 🙏
s láskou
~ Deni Ha
Na záver už len pár viet na upevnenie toho, čo už dávno vieme, ale je dobré si to pripomenúť.
Univerzum/Vesmír odpovedá na tvoju frekvenciu. Nerozoznáva tvoje osobné túžby alebo potreby, ale rozumie vibrácií, na ktorej práve si. Napríklad, keď vysielaš vibráciu strachu, viny alebo hanby, pritiahneš si do života veci, ľudí, či udalosti s podobnou vibráciou, aby sa podporila táto frekvencia. Ak tvoja frekvencia, na ktorej vibruješ je láska, radosť a hojnosť, pritiahneš si do života tieto podobné frekvencie. Je to podobné ako, keď si ladíš stanicu v rádiu. Musíš byť naladený na rádio, ktoré vysiela hudbu, ktorá ťa baví počúvať. Rovnako tak, musíš byť naladený na energiu, ktorú chceš manifestovať vo svojom živote.
🌿 🌿 🌿