V živote nemôžeme mať všetko ružové a veselé, inak by sme sa nikdy nikam neposunuli. Temné obdobia, choroby, strach, smútok, úzkosti, to všetko je tiež súčasťou života každého z nás.
A je to tak správne. Aspoň do tej chvíle, kým nás to má niečo naučiť a niekam v našom vývoji v zdravšiu bytosť niekam posunúť.
Ten vesmír dobre vie, čo robí.
Často krát, ak nás chce nakopnúť k veľkým zmenám, znepríjemní nám život, aby sme pochopili, že iná cesta nevedie. Tou inou cestou je vo väčšine prípadov radikálna zmena života, svojho životného štýlu, stravy, návykov, prostredia alebo ľudí, ktorí nás obklopujú. Čím vážnejšia choroba, tým silnejšie odhodlanie k zmene.
Všetko je energia. Aj my sme ,,len“ zhluk energie, ktorá cíti a vibruje. Podobné sa priťahuje a to čo spolu viac neladí skôr, či neskôr odpojí. To je prirodzený vývoj alebo ak chceme, môžeme to chápať aj ako jeden z vesmírnych zákonov.
Vždy si do života priťahujeme skúsenosti a lekcie, ktoré potrebujeme pochopiť, aby sa navýšilo naše vedomie. Všetko to smeruje k vývoju v lepšie bytosti ako pre seba, tak aj pre okolitý svet. To je evolúcia vedomia. Proces, ktorý tu stále bol, je aj bude.
Vidieť ho môžme vo veľkých rozmeroch aj teraz vo svete. Celé ľudstvo si prechádza kvantovým skokom do nových energií Zeme a teda aj seba samých. V skratke však, aj Zem je energia, očisťuje sa od toho, čo s ňou už viac neladí (viac o tom, možno raz v inom blogu).
Chaos vždy predchádza poriadku, pokiaľ ten chaos dokážeme vnímať ako niečo, čo prišlo nám dať impluz k pozitívnej zmene budeme mu raz veľmi vďačný.
Z každej nepohody, chaosu, choroby je vždy možné zobrať si z toho do života pre nás to dôležité.
Odvahu k zmene, rozhodnutie, že chceme žiť inak. Otázkou ostáva, či sme natoľko uvedomelí, že to dokážeme vnímať alebo ostávame v bezmocnosti a obviňovaniu vonkajšieho sveta za náš chorý stav a nespokojný život.
Každá choroba je dar, či fyzická alebo psychická. Je tu, aby nám ukázala cestu k zmene. Bohužiaľ, nie vždy to tak dokážeme vnímať a už vôbec, je veľmi ťažké to takto chápať, keď sa nachádzame v utrpení. Dobre to poznám.
Tiež som bola obeťou a mala dni, kedy sa mi viac nechcelo žiť v bolesti, či už fyzickej alebo psychickej. Avšak vďaka tejto ,,očiste“ či prechádzkou peklom, dokážem vnímať aj žiť nebo na Zemi. Cítim obrovskú poroku a vďačnosť za život, za každý deň, kedy som ako človek na Zemi.
Utrpením môže byť aj spoločná domácnosť s človekom, s ktorým nie sme šťastní alebo vzťahy s ľuďmi, ktoré nás ničím neobohacujú, naopak nás ťahajú dole a tým pádom sú pre nás toxické. Môže tým byť aj vnútorná nespokojnosť so situáciou aká je, či nedostatočná vďačnosť za to čo máme, za život. Kto sa rozhodne pre život bez lásky a žije v strachu, premárni nesmierne vzácny a krásny čas tu na Zemi. Avšak aj to je cesta, ktorú si každá duša vyberá, aby skôr či neskôr napokon pochopila mnohé.
Jediné, čo je na tomto svete isté je zmena.
Častokrát sa týchto zmien bojíme, lebo sú mimo našej komfortnej zóny, je to niečo nové a stojí to veľa síl – prekonať strach, či obavy, ktoré sú aj tak ,,len“ projekciou našej mysle a v skutočnosti neexistujú.
Odvahu k zmene môže v sebe objaviť každý.
Avšak pre mnoho ľudí ostáva pohodlnejšie spoliehať sa na ostatných alebo ostávať vo svojom súčasnom stave a obviňovať zaň to okolie. Nikdy sa nedozvieme, či nás zmena, ktorú podvedome cítime, že potrebujeme urobiť, ale máme z nej strach, napokon neposunie k lepšiemu životu ~ bližšie ku šťastiu.
Nedozvieme sa to, kým tú zmenu neurobíme. Ak sme sa v živote rozhodli pre cestu OBETE, tak nikdy nespoznáme skutočnú slobodu a šťastie. Premárnime svoju šancu prežiť krásny život v tomto tele na tejto Zemi v tejto dobe, nech je akákoľvek.
Ozajstná radosť prichádza, keď v živote tvoríme, po čom naše srdce túži.
Skutočné ŠŤASTIE sa objaví, keď si dovolíme žiť plný potenciál našej duše a plne napĺňať jej zámer, pre ktorý sem prišla. Viac o zámere duše, čo ju vyživuje, čo sa sem prišla naučiť a iné, sa môžeš dozvedieť vďaka svojim Génovým Klúčom, o ktorých som nedávno písala v príspevku na facebooku.
Nájdeš všetko potrebné v skupine, CESTA K SEBE S DENI HA ~ OTVORENÁ SKUPINA JOGY SRDCOM, kde celý december zdielam nástroje (nielen tie jogové) transformácie k zdravému a šťastnému životu.
Nástroje sú tam pre tých, ktorí skutočne chcú urobiť zmenu k lepšiemu a sú ochotní pre to aj urobiť. Ak je človek lenivý a nemá čas, zmena sama nepríde. Tieto nástroje, o ktoré sa v skupine s vami delím slúžia ako kompas pre tvoju navigáciu na rozbúrenom mori. Kormidlovať však už musí každý sám.
MÔJ PRÍBEH:
Pred pár rokmi som mala veľmi silnú alergiu. Začala nevinne. Volá sa žihlavka alebo ako odborne nazvali lekári – idiopatická chronická urtrikária. Vďaka nej som pochodila veľmi veľa doktorov. Spoznala som nemocnice a mnoho prísptupov rôznych lekárov. Strávila som nejaký ten čas v rôznych nemocniciach pod silnými infúziami a silnými dávkami kortizónu. Vtedy to nešlo inak. Moje telo odmietalo všetko, moja imunita bola hore nohami.
Vtedy mi moderná medicína pomohla cez chémiu utíšiť nezastaviteľné puchnutie a svrbenie kože. Niekedy som zaspávala so zvedavosťou aj strachom, nakoľko mi bude hrdlo puchnúť a či sa mi bude dať dýchať. Keď to bolo akutné, vždy som rýchlo letela do nemocnice. Tam si ma vždy na pár dní nechali, pozorovali a dopovali kadečím. Vraj som bola jedným z najhorších prípadov na Slovensku, vyjadril sa jeden odborník na alergie v BB. Inak veľmi sympatický starší pán doktor. Povedal mi, že niektorí ľudia vraj, z toho ako to neskutočne svrbí končia aj na psychiatrii.
Bolo to v skutku veľmi bolestivé. Nikdy na to nezabudnem, aj na celý proces uzdravenia. Mnohé ma naučil, čo mi slúži dodnes.
Zvýšila sa mi schopnosť vnímania živej/zdravej alebo chemicky upravovanej stravy. Cítim, čo jem, či ma to vyživuje alebo mi to škodí. Za toto poznanie som teraz veľmi vďačná. A je mi viac než jasné, že jedlo je naším liekom alebo nás môže aj pomaly, ale iste zabiť.
Určite nie je jedno ako sa stravujeme, či si kupujeme šalát, paradajky, či chleba v zabalený v plaste zabalený, len aby sme uspokojili naše chute, pritom nevedome zakrývame oči pred skutočnosťou, že do seba dávame jed.
Nikdy nezabudnem aj na slová iného doktora, ktoré vo mne vzbudili hnev. Povedal, že moja choroba je ako rakovina, že to mám na celý život a už sa z toho nikdy nevyliečim. Odmietala som túto vetu pripustiť. Dokopy skoro dva roky som skúšala možné aj nemožné. Diety, ryža, mrkva, voda. Doktori testovali na mne rôzne tabletky, od antihistaminík po silné kortikoidy ako je prednison a medrol, po iné obrovské tabletky. Nie všetko a vždy som poctivo konzumovala, to by som asi z toľkej chémie urobila ešte viac škody, než úžitku.
Celé to trvalo asi vyše roka, dokopy s prestávkami možno aj dva. Sem tam sa to mierne ukludnilo, sem tam to bola neznesiteľná bolesť asi ako, keď ťa poštípe 1000 komárov naraz. Byť v takejto agónii každý deň ťa vycvičí do veľkej trpezlivosti a pokory.
Neškrabať sa, keď niečo veľmi srbí chce veľkú silu. Častokrát to nešlo a budila som sa doškrabaná, za nechtami krv. Keď bolo telo v kľude, kľudná bola aj moja myseľ a prišla radosť, ktorú striedala opäť beznádej, keď zase moje telo začalo ,,pučať,, a vytvárať po tele červené skoro až mapy. Kto zažil žihlavku, vie o čom rozprávam.
Žihlavku niekto má len chvíľu ako reakciu na niečo, čo jeho telu nerobí dobre, pomaranče, orechy, paradajky,… Ja som ju mala stále a na všetko. Moje telo odmietalo všetko chemické a to im ukázalo, že chémia je snáď skoro všade. Bolo rozdiel zjesť jablko z obchodu a jablko bez postreku. Inak som sa cítila, keď som pila vodu z vodovodu ako z prameňa. Jednoducho sa mi zjemnili zmysli vnímania stravy. Na vyše roka som prestala jesť čokoládu, veci z plechovky, či iné polotovary, a tak ďalej. Taktiež som nemohla ani kvapku alkoholu, našťastie mi to nerobí problém. A ostalo mi to až do dnes.
Je to krásny pocit vnímať prítomnosť takú aká je, zabávať sa s priateľmi aj na vode, kým pozorujem ako sa ich myseľ mení pod vplyvom alkoholu v úplný nezmysel.
Zapíjať prítomnosť alebo mať alkohol ako zdroj zábavy, lebo inak to nejde mi dnes už príde veľmi plytké. Samozrejme, každý máme na výber a deci červeného dva krát za rok si teraz dám aj ja.
Keď v živote úplne vypustíme alkohol, naše energetické telo sa veľmi zmení.
Následne dokážeme hlbšie vnímať samých seba aj to ostatné, čo sa myslou pochopiť nedá, ale telo to cíti.
Z psychostomatického hľadiska choroby kože sú väčšinou spôsobené vnútorným rozporom, keď nežijeme, čo túžime alebo keď vo vnútri je nahromadený nepokoj.
Dnes už viem, že moje telo je ten najmúdrejší nástroj, ktorý mám.
Čo mi pomohlo?
Predovšetkým mi počas týchto ťažkých období pomáhal môj skvelý, teraz už bývalý, no stále priateľ Diviak, bežným menom Ondrej. Stál pri mne a v noci ma obkladal mrazeným hráškom, keď svrbenie nešlo zastaviť. Ostanem mu za to veľmi vďačná do konca života. Je to veľký dar, keď máme niekoho, kto nás drží, keď sa topíme.
V najťažších chvílach mi pomohla aj moderná medicína cez silné dávky kortizónu v injekciách. Bohužial toto si zobralo svoju daň a poškodila sa mi tým črevná stena a tak časom sa mi objavil zápal hrubého čreva, odborne nazývaná ulcerózna kolitída. Opäť ďalšia choroba, ktorá je vraj nevyliečiteľná a je na celý život. Opäť s tým úplne nesúhlasím, od kedy sa správne stravujem a žijem, čo cítim, som spokojná a šťastná akékoľvek príznaky zápalu čreva zmizli alebo ticho spia.
Ešte dokončím, pre tých, čo možno žihlavkou trpia a zúfale hľadajú na fórach rôzne rady. Mne osobne veľmi pomohlo svrbenie a bodky po tele utíšiť nenápadný liek s nízkymi vedľajšími účinkami Zyrtex. Najviac mi však pomohol detox. Užívala som špeciálne bylinky na detoxikáciu 2týždne, jedla veľmi striktnú dietu a voilá. Žihlavka utíchla, zmizla.
Nastal pokoj v tele aj v hlave. Neskutočná radosť po toľkých rokoch svrbenia a trápenia.
Čo mi táto alergia – teda choroba – nerovnováha v tele – dala?
Dala mi poznanie, že všetko je možné vyliečiť, pokiaľ pre to vytvoríme ideálne podmienky. Je to ako, keď zasadíme kvet do dobre vyváženej pôdy a dáme mu dobré podmienky (slnko, vodu). Keď mu prostredie vyhovuje, začne rásť a kvitnúť. Ak by boli podmienky zlé a teda málo výživná pôda, nezdravá chlórová voda, slabé slnko, mrzutý opatrovateľ, atď… nikdy z neho nevyrastie silný zdravý kvet.
Tak je to aj s nami, s ľuďmi. Aj my sme ,,len“ príroda.
Telo každého z nás v sebe ukrýva nekonečnú múdrosť.
Každý deň k nám komunikuje cez emócie, pocity napätia alebo ľahkosti, cez vitalitu a veselosť, či únavu a mrzutosť, cez zdravie alebo chorobu. Aj preto, každá choroba je priateľ, ktorý nám prišiel povedať, že niečo vo svojom živote robíme nesprávne.
Akonáhle prídeme na to čo a odvážime sa k zásadným zmenám, telo sa dá postupne do rovnováhy a uzdraví sa. Tak to ,,jednoducho“ funguje.
Pocity strachu, obavy, dlhodobá životná nespokojnosť, závisť, neprajnosť, negatívne myšlienky a mnohé iné podobné emócie sú tiež určitým spôsobom dar. Ukazujú nám, kto sme a kde sme.
Pokiaľ si ich v sebe pestujeme dlho, táto energia, ktorou trpí najskôr jemno hmotné telo, potom mentálne, psychické a neskôr sa ukáže aj navonok v podobe ochorenia hocijakého orgánu, či inej časti fyzického tela, tak choroba sa prehlbuje a vznikajú nové problémy.
Napríklad dlhodobý smútok nerobí dobre pľúcam.
Dllhodobé obavy a stále mať z niečoho strach oslabuje obličky.
Zlosť, závisť, hnev, žiarlivosť ovplyvňuje pečeň a jej dôležité fungovanie v tele.
A tak ďalej…
A tak, ak trpíš nejakou chorobou, možno je to tvoj DAR, ktorý ti dáva šancu ZMENIŤ SVOJ ŽIVOT.
Naučiť sa skutočne zdravo stravovať. Začať študovať a poznávať aká strava ma lieči a aká mi ubližuje, aké emócie ma liečia a naopak aké mi ubližujú. Choroba ťa môže naučiť väčšej pokore, vďačnosti a ukázať ti cestu z tmy na svetlo.
Možné je to jedine vtedy, ak si uvedomíme, že pokiaľ ostaneme obeťou a viníme za všetko svet vonkajší a ľudí okolo nás, tak sa nič nezmení, naopak stav sa bude postupne horšovať.
Pokiaľ však rozpoznáme tento program, ktorý už viac netúžime žiť, lebo nám neslúži ku šťastnému, spokojnému a zdravému životu, tak začneme hľadať cestu. Do života nám zrazu začnú prichádzať odpovede a tí správni ľudia, ktorí nás dokážu naviesť.
Konečnú prácu však za nás nikto nespraví. Musíme sa na to odvážiť my sami.
Vystúpiť z role obete do TVORCU.
Jedine vtedy, keď prevezmeme ZODPOVEDNOSŤ za svoj vlastný život a teda za zdravie tela ~ mysle ~ duše sa nám začnú diať ZÁZRAKY a život začne byť skutočným DAROM vo všetkých jeho podobách.
MINI OZNAM:
Koncom januára 2022 budem otvárať kurz jogy srdcom ~ CESTA K SEBE s deni ha, v ktorom sa s tebou podelím o 11ročné skúsenosti nástrojov, poznaní, rituálov, nápadov pre vylepšenie svojho zdravia a života cez rôzne oblasti joga, meditácia, dychové cvičenia, čínska medicína, ajurvéda, astrológia, numerológia, vesmírne zákony, muzikoterapia, tieňová práca, alchýmia dychu, aromaterapia, psychosomatika,….
Z každého rožku toršku budem zdielať svoje poznanie, ktoré mi bolo dovolené pochopiť cez svoje štúdium, prax a osobnú skúsenosť. Ku každej téme si pozvem do kurzu odborníka k danej téme, ktorý ti povie viac a budeš môcť sa s ním/ s ňou prepojiť, v prípade záujmu o hblšie poznanie.
Viac info pošlem v newslettri alebo mi napíš email. Program bude trvať 44dní a obdržíš v ňom veľký súhrn dôležitých informácií a návodov ako žiť SKUTOČNE ŠŤASTNÝ A ZDRAVÝ ŽIVOT.
Malú ochutnávku som už začala vytvárať počas celého mesiaca december 2021 a je dostupná ZADARMO, pre všetkých, čo túžia nabrať ODVAHU žiť svoj sen. Nájdeš ju tu: CESTA K SEBE S DENI HA ~ OTVORENÁ SKUPINA JOGY SRDCOM (stačí si prejsť do histórie a nacítiť nástroje seba~poznania, uzdravenia, rovnováhy….táto knižnica ostane otvorená pre všetkých)
Keď sa to podarilo mne, prečo by sa to nemohlo podariť aj tebe?
Každý človek si zaslúži byť zdravý a šťastný.
Každý deň je ZÁZRAK, keď ráno vstaneš z postele a môžeš sa nadýchnuť, máš všetko, čo ti treba.
Poznanie je zlato, ktoré je tu pre všetkých, ktorí ho hľadajú, aby život nepremárnili v nespokojnosti, v strachua v smútku, či iných chorobách tela a mysle.
Ďakujem, že môžem byť nástrojom pre TEBA na tvoje CESTE K SEBE.
Namasté
s láskou
Deni Ha
