Cesta z Amázónie na pobrežie Ekvádoru

Cesta z Amázónie na pobrežie Ekvádoru

14.1.2024

SOM NASPÄŤ ONLINE, AJ KEĎ NIE ÚPLNE V PLNEJ SILE, ale cítim, že je čas sa o niečo podeliť. Pred 3mi dňami som kráčala po tomto moste v Amazónii. Bol dlhý, železný, triasol sa a dával mi zvláštny pocit. Po oboch stranách sa rozliehal veľký pokoj a krása divokej prírody.

Most cez rieku Jatunyacu pri dedinke Serena ma doviedol na Lumicon Farmu, kde som mala v pláne stráviť pár dní, kým sa ukludnia nepokoje na pobreží Ekvádoru, ktoré hlásili všade v médiach. Farmička to bola vskutku zaujímavá, čech Tony na nej žije 13rokov.

Na svojom pozemku postavil pár jednoduchých drevených domčekov a zasadil vyše 100 druhov ovocných stromov. Je dôkazom toho, že keď človek po niečom skutočne túži, tak to môže dokázať. Rozprávali sme sa o kadečom, vlastne Tony rozprával, ja som počúvala.

Je to zaujímavý človek. Dokázať niečo takéto vybudovať a žiť tam sám toľko rokov!? Sem tam nejaký návštevník sa tam zatúla, ale inak si tam nažíva úplne sám s tromi zablšenými psami, mačkami a možno nejaký ten domorodec sused sa raz za čas zastaví.

Vo vnútri som sa pýtala samej seba, či by som takto chcela žiť. V tichu prišla odpoveď. Milujem prírodu aj samotu, ale milujem aj podobne vibrujúcich ľudí a vzájomné prepojenia a to ako sa dokážeme posilniť a navzájom si zdielať životné príbehy. To by mi na takejto samote časom určite chýbalo.

Zdržala som sa len jednu noc. V noci na mňa útočil hmyz rôzneho druhu a všade prítomná vôňa kompostu pre môj citlivý nos nebola úplne v pohode. 🙂 Hneď ráno som sa odhodlala na cestu späť na pobrežie, kde mám odložený zvyšok batožiny a kde to trošku viac poznám.

Naspäť do surferskej dedinky Ayampe, som musela prejsť dlhú dvojdňovú cestu tromi autobusmi. Napokon som musela prespať v Guayaqill – mesto, ktorému som sa mala vraj radšej vyhnúť, ešte pred pár dňami tam prepadli niekoho v priamom prenose TV. Našťastie, napriek strachom šíreným cez média, to prebehlo pokojne. A opäť mi bolo ukázané na vlastnej koži, akú moc má šírenie strachu.

Každopádne mi návšteva Amazónie, kde som strávila nový rok a miesto hlboko v džungly (určite sa dá ísť aj hlbšie) mnohé dala. Amazónia je prekrásna, divoká, vlhká, neustále vibrujúca, miestami nebezpečná, v mnohom možno menej ako džungla betónová.

Som veľmi vďačná za túto skúsenosť. Žiť v nej určite nie je pre každého. Pôvodne som mala v pláne organizovať ešte jeden jogovo tanečný pobyt v Ekvádore, ale intuícia mi šepká, že bude inde. Keď príde správny čas. Všetko sa neustále mení, ako v nás, tak aj tam vonku. Učím sa byť ako rieka, nie vždy mi to ide s takou ľahkosťou. Citlivosť môjho tela ma ešte stále nečakane dokáže prekvapiť.

Učím sa dôverovať svojej ceste, ktorá už toľko krát zmenila smer, ale ktorej zámer ostáva stále rovnaký. Byť v prostredí, ktoré je pre mňa vyživujúce, aby sa cezo mňa mohli zdielať moje dary. Pretože, to je to, čo mi vyživuje moju dušu, zdielať Jogu Srdcom. A vďaka nej sa vzájomne prepájať a cítiť, že nás je stále viac, ľudí, čo viac cítime ako myslíme, ľudí, ktorí si prešli dlhú cestu pádov a vzostupov.

Jednoducho inak povedané vnímať vzájomné prepojenie autentických bytostí, ktoré sa navzájom vidia a podporujú. Každý vo svojej sile pomáhať si navzájom jeden druhému rásť, aby sme to v tej džugly či už betónovej alebo divoko zelenej spoločne zvládli.

Momentálne som opäť v procese hľadania takého miesta ako v sebe, tak aj tam vonku, odkiaľ by som mohla pre vás vysielať vibrácie z opačného konca sveta. Deliť sa s vami o moje roky študujúce jogové poznanie a energetické liečenie mi dáva zmysel. Vidieť ako vám to pomáha ako na ceste k joge, tak aj v bežnom živote – je palivo pre môj motor generátora (podľa human designu).

Mnoho z vás mi už pár rokov hovorí, že takú jogu ešte nezažili, že cítite po mojich hodinách vnútorný pokoj, niektorí z vás po mojich pobytoch si menia životy, atď… dlho sa mi tomu nechcelo veriť, že JOGA SRDCOM môže byť tak silná. Avšak je vás čím ďalej tým viac, dôkazov pribúda a ja sa učim viac si veriť a vstúpiť do svojej sily vo všetkej pokore.

Ak sa náhodou niekto dočítal až sem, 🙂 zaujíma ma ako to máte vy s vašou životnou cestou?

Čo ťa trápi a čo napĺňa?

Čo vyživuje tvoju dušu a tvoje srdce plesá radosťou, keď to robíš?

~ ~ ~ 

Mám natočených pár videí jogy srdcom z Thajska, Zanzibaru, Srí Lanky a Ekvádoru.

Ak by mal niekto záujem si ich vyskúšať na vlastnom tele, napíš mi.

Pošlem ti o nich viac info v správe.

JOGA SRDCOM je vhodná pre každého, pokročilých aj úplných začiatočníkov, keďže to nie je joga zameraná na výkon, ale predovšetkým na uvoľnenie napätia a na objavenie cesty z hlavy do srdca.

Tvoj záujem je pre mňa povzbudením, že napriek všetkému, nie vždy ľahkému, mám v tomto mojom poslaní pokračovať. Prečítaj si, čo o joge srdcom napísali ostatní ==> REFERENCIE.

Pridaj komentár