Je skoro ráno, hoci všade ešte tma, no čoskoro slnko rozžiari nový deň. Čas ukazuje 5:50 a ja si opäť, ako skoro každé ráno tu v ašráme, sadám na betónový slnečník na obľúbenom mieste, na streche.
Je mi dopriané tu byť sama. Je odtiaľto vidieť na celú džunglu a hlavne na východ slnka. Od kedy som sem prišla, vítam ho skoro každý deň. Aj vďaka joge, sa môj biorytmus opäť upravil, na taký aký mi vyhovuje. Okolo piatej sa telo zobudí a už viac sa mu nechce válať v posteli (to je pre mňa malý úspech, ešte pred mesiacom som sa nedokázala z postele ráno vyhrabať). Teraz, hneď ako sa preberiem, kráčam na strechu a teším sa na prvú pokojnú hodinu nového dňa. Za každým je to pre mňa magická chvíľa.
Dýcham voňavý vzduch, počúvam nekončiace zvuky džungle, vítam Slnko a celou dušou ďakujem. Všetky tvory džungle sa nahlas ozvývajú, počúvam ich harmonický orchester. Každé ráno spolu vítame nový deň. Dnes však ma kopla múza, ako sa hovorí a cítim, že je čas zdielať… lebo čo ak po podobnom túžiaca duša si to prečíta a dovolí si nabrať odvahu to zažiť tiež.
Každý deň preciťujem znovu a znovu, obrovskú vďačnosť za to, že som si to dovolila.
Napokon nemala som veľmi na výber, moje volanie duše bolo také silné, že sa ho nedalo už viac ignorovať.
Je tomu skoro mesiac, čo som tu, v Shrí Kali Ašráme na ostrove v Thajsku a každý deň kráčam po ceste do jogovej shaly, kde sa deje transformácia tela aj mysle. Pôvodne bol tento ašrám v Indii, pred rokom sa presťahoval sem. Cesta na toto miesto nebola vôbec ľahká. Predchádzalo jej 2 mesiace pobytu v temnote. Pričom posledné dni som už nedokázala myseľ a emócie udržať v pokoji skoro vôbec.
Strach ovládol moju bytosť, dostal sa mi hlboko pod kožu, ledva som si kúpila letenku a robila iné rozhodnutia. Neviem, či ste to niekto niekedy zažili – byť paralyzovaný vlastným strachom? Opisovať stavy smútku, úzkosti a temna, v tomto blogu nebudem, to by bolo na dlho. Každopádne by som týmto zdielaním rada povzbudila všetkých tých, ktorý svoje malé peklo na Zemi prežívajú a majú pocit, že nikdy neskončí. Opak je pravdou, určite vždy existuje cesta z neho preč, len si ju dovoliť cítiť a vybrať.
Nemusí to byť cesta práve do nemocnice, či k psychiatrovi. Rôzne stavy ľahkých duševných porúch sa nemusia dať liečiť len chémiou. Zažívať duševnú poruchu ako je depresia, úzkosti, nevysvetliteľný smútok, strachy a podobné, môže byť aj dar!
Citlivejší ľudia, tým môžu trpieť častejšie, ak ich duša cíti, že robí, čo nechce, že nenapĺňa svoje poslanie. Obdobie takéhoto zahmlenia, je možné vnímať aj s vďačnosťou. Je nám vtedy totiž dovolené ísť do hĺbky, do vnútra a hľadať odpovede na svoje otázky – prečo sa to deje práve mne? Akonáhle pocítime odpoveď a dovolíme si vybrať sa na cestu, napriek všetkým strachom, otvoria sa nové dvere. Nová prítomnosť, nové poznania a pochopenia, nové precítenie vďačnosti za život, za maličkosti.
Každá duša vie, čo je jej poslanie. Výzvou je utíšiť myseľ a rozpustiť všetky vzorce, ktoré sa na nás cez okolie a systém nalepili.
Ako nájsť cestu z tmy na svetlo? Stačí, keď sa vrátime naspäť k sebe. Ako?
Tak, že si dovolíme, s daným stavom nebojovať a pokúsime si navnímať, čo nám šepká naša duša. Po čom túži? Čo ju napĺňa? Miestami je to veľmi náročné, keď nemáme pod kontrolou myšlienky a sme ovládaní negatívnymi emóciami. Avšak, stojí za to sa o to aspoň pokúsiť. Nájsť si počas dňa kedy nám je o niečo lepšie čas na meditáciu, poprosiť vesmír o pomoc. Ono to zrazu príde, jemné šepkanie a vnútroný pocit, že toto je cesta zo slepej uličky. Budete cítiť pocit v bruchu, ktorý akoby kýval hlavou a hovoril ,,áno“. A práve ten treba zachytiť a nepustiť. Napriek všetkým strachom, či prekážkam, neodkladať to, vykročiť na cestu, nech sa zdá akokoľvek nemožná.
Ak to súznie so zámerom tvojej duše, Vesmír vám určite pošle na cestu pomocníkov, sprievodcov, či iné pozitívne znamenia.
Opäť som veľmi vďačná za túto novú skúsenosť, napriek tomu, že som v nej dosť intenzívne trpela. Avšak poznania, ktoré mi vďaka nej prichádzajú, sú tak vzácne, že ich s pokorou príjmam a ukladám hlboko do vnútra, aby mi pripomínali, čo je pre mňa v živote dôležité.
Len ak budeme sami šťastní a dovolíme si žiť svoje túžby, môžeme radosť zdielať a pomáhať na ceste ostatným.
Poznaní, ktoré mi ešte stále prichádzajú je veľa. Rada ich budem s vami zdielať na joge na podložke aj mimo nej, napríklad aj na čo chvíla blížiacom sa jogovom pobyte práve na tomto čarovnom mieste v Thajsku. Pre teraz, spomeniem aspoň pár pre mňa najdôležitejších:
BYTIE V PRÍTOMNOSTI
Ako obrovský dar vnímam, keď môžem dýchať prítomnosť, cítiť ju v každej hodine, v každej maličkosti. Keď sa skutočne prepneme na toto vnímanie prítomného okamihu, zrazu minulosť aj budúcnosť prestanú existovať, stratia ich silu nás ovládať. Prežívanie prítomnosti je veľmi silný dar, o ktorý sa treba starať, pripomínať si ho, žiť ho. Zdá sa to byť jednoduchá úloha, avšak ak sme stále valcovaný myšlienkami na minulosť, či budúcnosť, je to priam nemožné byť v prítomnosti bdelí. Preto každý deň si dopriať čas sám pre seba a svoju meditáciu a svoje rituáli v tichu, by malo byť súčasťou našich životov.
Joga je vedou, ktorou si tento dar prežívania vedomej prítomnosti dokážeme pestovať.
SEBALÁSKA
Nie je možné skutočne milovať svet a ostatných, ak nemilujeme najskôr seba. Starostlivosť o svoje telo a s ním úzko prepojenú myseľ by malo byť pritoritou číslo jedna v našich životoch. Častokrát tomu tak nie je, často krát myslíme viac na ostatných ako na seba. Akonáhle sa prestaneme o seba starať, kašleme na to, čo konzumujeme, či už stravou alebo očami, dovolíme negatívnym myšlienkam dostať sa nám do hlavy – prestávame ľúbiť svoj chrám – svoje telo – rútime sa pomaly, ale iste do seba záhuby alebo prinajmenšom sme na ceste k nešťastnému životu. Častokrát sa to prejaví nejakou chorobou. Je preto najviac dôležité si udržiavať starostlivosť o svoje telo, je to jediný domov, ktorý v tomto živote máme. Taktiež si čistiť myseľ, aby naše vibrácie boli čisté a do života nám tak prúdili podobné veci, ľudia. Vždy totiž platí, že si priťahujeme do života to, čo máme sami vo vnútri. Tak to jednoducho ten múdry Vesmír zariadil. Nespokojnosť, hnev, strach, smútok, lenivosť, nezáujem o nič sú všetko nezdravé emócie, ktoré pokiaľ zažívame niečo nie je v úplnom poriadku a mali by sme hľadať cestu k zmene. Keď začne totiž naša myseľ zarastať burinou, začína chradnúť aj náš život. Žiť život len v prežívaní je obrovská strata času a čas na zemi je limitovaný, teda veľmi vzácny! Aj so sebaláskou dokáže pravidelné cvičenie jogy urobiť zázraky. Každou hodinou jogy, či ponorenia sa do vnútra, ktorú si doprajeme sa ľúbime viac a vnímame svoje telo ako skutočný chrám, v ktorom prebýva naša duša.
Každou hodinou jogy, ktorú si doprajeme sme bližšie k sebe.
VNÚTRONÝ POKOJ
Do tretice spomeniem ešte vnútorný pokoj. Bez neho by snáď prvé dva poznania nebolo možné precítiť. Náš prirodzený stav bytia je stav relaxácie, stav vnútorného pokoja. Niet však divu, že sme na to zabudli. Od kedy sa narodíme, stále sa po nás niečo vyžaduje, niečo by sme mali robiť ako sa od nás očakáva, v škole sa učiť aj zbytočnosti, počúvať a nevybáčať z radu, v práci spĺňať často nezmyselné úlohy, zvyšovať výkon pod stresom, doma sa o všetko starať, upratovať, nakupovať, konzumovať, a znovu dokola… a potom raz za rok, pri väčšom šťastí aj dva krát si vydýchnuť na dovolenke. Nesúdim nikoho, kto dokáže takýto život žiť. Skôr to obdivujem ako to dokáže v tom roky plynúť a byť spokojný, alebo nespokojný. No zrejme to bude skutočne tak, že každý máme nejaké to svoje poslanie a skúsenosť, pre ktorú sme si na tento svet prišli. V mojom prípade mi podobný život môj vnútorný pokoj pestovať neumožňoval. Aj preto som si jedno obodbie nevedela nájsť ,,normálnu,, prácu v kancelárii, čo ma v tom čase hodilo tiež do malého peklíčka, kým som si nedovolia urobiť zmenu, ktorá so mnou rezonovala. Je mi jasné, že vnútorné šťastie nemôže závisieť od vonkajších okolností, avšak pokiaľ by tak rýchly život a stresujúce pracovné prostredie neumožňovali mať čas na seba, nie je šanca, aby som ten vnútorný pokoj mohla v sebe objaviť a pestovať. Aj v tomto prípade, joga je darom.
Jogová prax nám pripomína náš prirodzený stav – stav relaxácie.
Aj preto je dobré niekedy vyskúšať skôr jogu, ktorá nie je zameraná na výkon, či čisto fyzické cvičenie. Pokiaľ je naším cieľom objavenie vnútorného ticha, v ktorom prichádza toľko vzácnych odpovedí.
Ďakujem vesmíru, že mi dovolil spoznať nový druh jogy, ktorá je efektívna a v tak krátkom čase mi prináša, tak hlboké poznania. Čas strávený na jogovej podložke je veľmi vzácny a už mi je jasné, že si ho treba dopriať kedykoľvek sa dá. Je to láska na celý život.
Jogou si kultivujeme kvalitu života, akú túžime žiť.
Tu v ašráme si ho doprajeme dostatočne veľa, keďže je to hlavná náplň naších dní. Denne trávime 6hodín jogy, 6dní v týžni po dobu 6tich týždňov. To je teraz moja práca. Práca na sebe, aby som už viac neupadla do temna a ak aj náhodou sa tam opäť ocitnem, aby som bola lepšie vybavená si pobyt v tme nacítiť, prijať s ním prichádzajúce nové poznania a vedieť z neho výjsť von v čo najkratšom čase. Čas na Zemi je limitovaný.
Ak nedokážeme utíšiť našu ,,monkey mind” – myseľ, strácame čas.
Stále je ráno, 7:05, stále sedím na betónovom slnečníku na streche ašrámu, už je vidieť zelenú neutíchajúcu džunglu. Thajské holky nám na ich hlavách práve nesú raňajky. Idem si ponaťahovať telíčko, zavesiť sa dole hlavou a pomaly si vychutnať prvé zdravé jedlo dňa. Podobné ráno môžeš mať aj ty, stačí veľmi po niečom túžiť a potom nabrať odvahu a dovoliť si to.
Dovoliť si objaviť cestu do vnútra – cestu k sebe.
Práve o nej bude aj oddychový jogový pobyt na tomto ostrove, ktorý pre vás organizujem už po 3tí krát na tomto čarovnom mieste. Tento krát však s novým poznaním a skúsenosťami. Ak to s tebou rezonuje a cítiš volanie tvojej duše objaviť svoj vnútorný pokoj – bude mi cťou ťa na tejto ceste spolu so skvelou lektorkou Ivkou previesť.
Tým čo robím, vraciam životu vďačnosť za všetko dobré, čo mi ukazuje, za všetky možnosti, ktoré mi dáva. Mojou vnútornou silou bola a opäť je túžba tvoriť veci, ktoré ma napĺňajú a z ktorých mám radosť nielen ja, ale aj ostatní. Mojou najväčšou radosťou je, keď môj príbeh, či hodiny jogy motivujú ďalšiu dušu sa rozžiariť na ceste ku svojmu šťastiu. Každý môžme byť šťastní, len sa treba pre to rozhodnúť a vykročiť na cestu. Nech sa Ti dobre kráča.
Shanti, Shanti, Shanti
Namasté
Deni
Pozrieť východ slnka nad džunglou –> TU
PS: v ďalšom blogu, ktorý sa už v hlave tvorí, ti opíšem ako to v takom ašráme vyzerá a funguje, aká je tu prax, čo robíme od 7 do 22h každý deň, taktiež o čom je tradičná tantra joga.
