časť PRVÁ – moje Pri(O)ZNANIE
Prečo píšem tento blog?
Pretože možno moje malé priznanie a s ním aj veľké poznanie, niekomu zaseje semiačko do mysle a následne z neho vyrastie krásny strom plný ovocia, ktoré chutí.
Zažil si niekedy ten pocit, keď vonku svieti slnko, vtáky si spievajú svoje svoje shell veselé pesničky, všetko je farebné a voňavé a tebe sa nechce vstať z postele trebárs aj celý deň? Najradšej by si prespal svoju prítomnosť a radšej sa ponoril do snového sveta, v ktorom si dokážeš privolať pocit šťastia?
Možno nie všetci, ale určite mnoho ľudí, už ochutnalo stav smútku, beznádeje, malú, či väčšiu depresiu. Keď si hlava nevie povedať A DOSŤ a neustále kŕmi svoju myseľ negativnými myšlienkami, že všetko je sivé, zlé a smutné. Vtedy sa nedarí ani v žiadnej sfére života, vtedy nechutí jesť a nedá sa usmiať od srdca.
Som vďačná za práve tieto smutné obdobia môjho života, pár ich bolo, nie veľa, našťastie, asi ako každý človek, mám v sebe túžbu žiť a byť šťastná. Takže po pár mesiacoch sebatrýzne, kedy som si siahla miestami aj na svoje osobné temné a chladné dno, som sa už 2x v živote od neho odrazila a dala svojmu životu REŠTART. Oba reštarty ma naučili veľmi veľa, snáď najviac, no hlavne ma naučili, že reštartovať samých seba môžeme iba my sami, nikto to neurobí za nás. A tak je lepšie nečakať a nespoliehať sa, že sa stane zázrak sám od seba. Hoc všetko raz skončí, aby nové mohlo začať.
Prvý krát, keď som si hovela na tom svojom depresívnom dne a povedala si rázne po pár mesiacoch smútku – dosť, som riskla všetko, zbalila som si kufor a odletela nafotiť klokany do Austrálie. Práve tam som začala pravidelne navštevovať hodiny jogy, tam sa zrodila láska k joge. No a druhý krát, o pár rokov neskôr, to bola práve JOGA, ktorá má dostala z ešte temnejšieho dna, tento krát spojeného aj so zdravotnými ťažkosťami. Nikdy na tieto obdobia nezabudnem. Veľa ma aj naučili, o ostatných, no hlavne o sebe. S pokorou si ich sem tam pripomínam a vďačím vesmíru, že som to nevzdala a neupadla hlbšie, odkiaľ je cesta oveľa ťažšia, avšak nie nemožná.
Týmto úvodom chcem povedať len toľko, že ŠŤASTIE JE V NAŠEJ MYSLI. Čím ju dennodenne kŕmime nezáležiac aký ťažký, či ľahký je náš život, tak ona zmýšla, tak ona silná a mocná myseľ kŕmi nás. Ak je jedlo pokazené, nechutí a dobrovoľne si ho dávame na raňajky, obed a večeru každý deň znovu a znovu, ako môžeme chcieť, aby sa náš vonkajší svet zmenil? Aby nás zmenil v šťastného človeka? Ak je jedlo zdravé a chutí, s radosťou ho príjmaš hneď ako sa zobudíš. Hneď z rána nakŕmiš svoju myseľ pocitom vďačnosti z toho čo máš, z toho kým si, kde si, s kým si a po celý deň prechádzkou čo i len so psom, či do práce cítiš ten DAR – tu a teraz, že žiješ, že dýchaš, že robíš, čo ťa baví, že si obklopený ľudmi, ktorých máš rád, že oblaky majú krásne sfarbenie alebo ak prší, tak sa tešíš, že príroda sa napije… tak potom nedovolíš vonkajšiemu svetu (ľuďom ani okolnostiam), aby ti tvoje vnútorné šťastie zobrali. Chrániš si ho a vážiš, lebo dobre vieš, že do temnoty sa dá padnúť ľahko. Nedaj sa!
STRÁŽ SI SVOJE ŠŤASTIE, pestuj si v sebe svoje ovocie, ktoré chutí sladko ako med, aby si ho mal dosť pre seba a potom snáď aj pre ostatných, ktorých máš rád.
časť DRUHÁ – NÁVOD na ŠŤASTIE
V tejto časti sa chcem s tebou podeliť o voľný preklad slov jednej mníšky. Volá sa Gen Kelsang Nyema, a tak všetok kredit za tieto múdre slová a poznania nesie ona a jej učitelia.
Skúste si pre seba v duchu odpovedať a možno sa práve týchto pár slov, stane vaším návodom na šťastie.
Opýtam sa vás jednoduché otázky, na ktoré budete vedieť odpovedať. Odpovedajte si pre seba.
Prvá otázka: Máte dnes dobrý deň?
Druhá otázka: Prečo máte dnes dobrý deň? Alebo ak máte zlý deň, tak prečo máte zlý deň?
Posledná otázka: Chceli by ste mať zajtra dobrý alebo zlý deň?
Čo tak vo štvrtok, piatok, sobota, nedeľa, pondelok….chceli by ste mať dobrý alebo zlý deň?
Čo tak o týždeň, o mesiac, o rok….?
Tá posledná otázka je asi tá najľahšia otázka, na ktorú vieme odpovedať. Pretože asi všetci chceme mať dobrý deň, je niekto, kto by odpovedal, že by chcel mať zlý deň? Asi nie. Čo nám ukazuje, že všetci chceme mať šťastný a dobrý deň každý deň. Dobrý deň máme, keď sme šťastní, každý deň chceme byť šťastní. Ale či máme dobrý deň alebo zlý deň, to záleží od toho ako sme si odpovedali na tú druhú otázku, čo sme si položili:
Prečo mám dnes dobrý alebo zlý deň?
Naša myseľ sa správa často krát ako balón vo vetre, balón poletuje kade-tade a ovplyvňujú ho extrémne veci, udalosti… keď sa veci dejú, tak ako chceme, tak sme šťastní, ale keď zrazu sa veci začnú kaziť a nejdú ako chceme, nedarí sa, tak ako si predstavujeme, zrazu náš pocit šťastia zmizne.
Ak odpoveďou na vašu otázku ,,Prečo máte dobrý alebo zlý deň?” bola vaša odpoveď – zoznam vonkajších udalostí, ľudí, vecí…ak naše šťastie závisí na vonkajších okolnostiach, ľuďoch alebo veciach, ktoré vlastne nemôžeme ovplyvniť, tak naše šťastie bude v rukách ostatných.
Ak si skutočne prajeme mať dobrý deň každý deň, mali by sme si uvedomiť a urobiť dve veci:
1. mali by sme zastaviť hľadanie a získavanie nášho šťastia z vonku…od ľudí, vecí, či okolností
2. mali by sme zastaviť obviňovanie ostatných za naše nešťastie, či dávanie vinny niekomu inému, za to, čo sa nám udeje počas dňa
Pokiaľ budeme stále závisieť na ostatných, či sme šťastní alebo, ak budeme stále viniť ostatných či okolnosti, za to, že sme nešťastní, naše šťastie bude veľmi nestále.
Naša druhá snáď celoživotná práca je aktívne si pestovať svoj zdroj šťastia a pokoja, ktorý prichádza z nášho vnútra. Je tam, každý ho tam má.
Šťastie a nešťastie je stav mysle a preto ich skutočný pôvod nemôže byť nájdený mimo našej mysle. Takže, ak máme pokojnú myseľ, budeme šťastní bez závislosti na externých okolnostiach, či ľuďoch. Naopak, ak máme nepokojnú myseľ, podráždenú, smutnú, trpiacu, tak aj keď sú okolnosti dobré a všetko ide ako má ako sa hovorí…tak budeme aj tak stále cítiť, že sme nešťastní.
V iných slovách, nie je to, to čo nás robí šťastnými alebo nešťastnými, ale je to to ako odpovedáme, ako reagujeme na veci, ktoré nás robia šťastnými alebo nešťastnými. Je to o tom aký je stav našej mysle, ktorá určuje náš pokoj, pocit šťastia či nespokojnosti-nešťastia.
Ako si vypestujeme pokojnú myseľ, na ktorej môžeme závisieť nezávisle na vonkajších okolnostiach? Odpoveďou je MEDITÁCIA, aj cvičenie jogových asán je meditácia, meditácia tela, cez ktorú sa dostávame k mysli. Je to mentálny čin, pri ktorom sa koncentrujeme na pokojný stav mysle a snažíme sa teda mysel upokojiť a nájsť v nej pokoj, lásku, seba.
Ako to urobiť? Môžeme to spolu vyskúšať. Poďme vyskúšať svoj vlastný potenciál nášho stavu pokojnej mysle.
Sadnite si pohodlne, dlane na stehná, zatvorte zľahka oči a sústreďme sa na dych, na pocit nášho dychu, ktorý cítime na začiatku nosa. Ako vydychujeme tak si predstavujeme ako vydychujeme mentálnu frustráciu, nešťastie, smutné pocity, všetko vydychujeme…ako tmavý dym.
Ako sa nadychujeme, predstavujeme si, že sa nadychujeme žiariaceho svetla, ktoré inak povedané predstavuje vnútorný pokoj. Môžete si predstaviť ako toto žiariace svetlo zaplňuje celé naše telo a našu myseľ.
A na pár sekúnd si len vychutnávajte tento vnútorný pokoj, ktorý prichádza z vášho vnútra. A ako budeme pomaličky končiť, skúste si tento vnútorný pokoj zobrať so sebou do zvyšku celého dňa pre seba aj pre ostatných. Pomaličky otvoríme oči a ukončíme meditáciu.
Kiež sú všetky bytosti šťastné, kiež si šťastný aj TY.
Prajem všetkým dobrý deň každý deň.
– Deni Ha
zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=xnLoToJVQH4
fotené na ostrove Sunibel, FL, kde bolo všade kopec malých mušličiek 🙂